Hlavným trénerom hokejistov HK Dukla Trenčín sa stal Ernest Bokroš. Do najvyššej slovenskej súťaže sa vráti po sezóne, v ktorej doviedol tím Vlci Žilina k postupu do extraligy.Vo funkcii nahradí Milana Bartoviča, ktorý viedol tím v sezóne 2023/2024. Klub informoval o trénerskej zmene na oficiálnej stránke.
Bokroš odštartoval práve v Trenčíne v sezóne 1995/1996 svoju trénerskú kariéru, keď pôsobil ako asistent Rudolfa Potscha. Počas hráčskej kariéry získal v roku 1992 s Duklou federálny titul.

Ako tréner získal slovenské tituly so Slovanom Bratislava a Zvolenom, v najvyššej súťaži viedol aj tímy Detvy, Prešova a slovenskej "dvadsiatky".
V zbierke úspechov má aj český titul, ktorý získal v roku 2004 so Zlínom.
Na medzinárodnej úrovni bol asistent trénera slovenskej reprezentácie pri zisku zlatej a striebornej medaily na MS 2002 resp. 2003. S dvadsiatkou získal bronz na juniorských MS 2015.
Pred necelým mesiacom Žilina po troch neúspešných pokusoch postúpila do Tipos extraligy. Aké dojmy vám zostali z ostatného ročníka?
Vyhrať každú súťaž je náročné. Bez ohľadu na to či hráte prvú alebo tretiu ligu. Bol som súčasťou organizácie, ktorá sa o postup medzi hokejovú elitu snažila štyri roky. Som úprimne šťastný, že som klubu v tomto smere pomohol.
Napriek každoročným vysokým ambíciám Vlci Žilina dokázali postúpiť až na štvrtý pokus. V čom vidíte základy aktuálneho úspechu?
Viete, stretávam sa s rôznymi názormi ľudí, že Bokroš je tvrdý a príliš náročný. Šport je však o výsledkoch a vy s k nim musíte nejakým spôsobom dopracovať. Podľa mňa je to tak, že musíte byť náročný na seba, realizačný tím a hráčov. Hokejisti sú na ľade a oni výsledky vytvárajú v najvýraznejšej miere. Snažil som sa dbať na disciplínu i organizáciu. Mimoriadne dôležitá je kondícia, ktorá vytvára realitu, že mužstvo má nad súperom fyzicky navrch.
Dnes sa už všetky tímy pripravujú dobre a rozhodujú skutočne maličkosti a detaily. Na tie som si dával pozor.
Nie všetkým ľuďom sa moja práca páčila, pretože dokážem byť skutočne náročný na seba i okolie. Nie všetci ľudia zvládajú tlak. Ak je však správne nastavený a mierený, prináša úspechy.
Spomínali ste hráčom ešte vášho kouča Jaroslava Waltera v Dukle, ktorý bol na hráčov mimoriadne náročný?
Historickým spojitostiam sa snažím vyhnúť. Hokej je už dnes inde ako bol v minulosti. Prevládajú moderné prvky. Samozrejme, to dobré z bývalého česko-slovenského hokeja sa snažím zachovávať.
Veľa skúseností som načerpal počas pôsobenia pri mládežníckych reprezentáciách. Množstvo inšpirácii sa dalo nabrať z práce zahraničných reprezentácií. Vo výraznej miere ma tieto poznatky obohatili. Napokon, na trénerskej scéne som už viac ako tridsať rokov. Podobných stálic na Slovensku nie je veľa.

Ste hrdý na to čo ste doteraz dosiahli?
Som spokojný so svojou doterajšou prácou. Mnohí tréneri začnú, vyletia a rýchlo zhasnú.
Vyvíjali na vás v Žiline tlak, aby ste im prinavrátili extraligovú príslušnosť?
Práveže nie. Vedenie klubu veľmi chcelo, ale tlak na mňa neprenášali. Cítil som zodpovednosť voči primátorovi mesta, majiteľovi klubu, športovému manažérovi tímu i fanúšikom. Na naše zápasy chodilo v základnej časti aj tritisíc priaznivcov. Počas play off sa blížili návštevy aj k piatim tisíckam.
Mali sme na tribúne úžasných ultras, ktorí vytvárali elektrizujúcu atmosféru. Celá žilinská hokejová komunita bola vynikajúco nastavená a nútila nás všetkých podávať čo najlepšie výkony. Keby boli tribúny prázdne, bolo by to iné.
V semifinále vás poriadne potrápila Dubnica nad Váhom, ktorá zvládla dva domáce zápasy. Aké slová ste po návrate domov za nerozhodného stavu 2:2 na zápasy adresovali do kabíny?
V dubnickom mužstve nastúpilo veľa hráčov, ktorí v minulosti obliekali dres Žiliny. Veľmi nám chceli znepríjemniť cestu za postupom. Hrali mimoriadne oduševnene. A hoci sme mali navrch, iba veľmi ťažko sme sa presadzovali. V tých dňoch nám ešte chýbalo nastavenie hráčov na play off. Lídri tímu sa dostatočne nezrážali so súperom a neblokovali strely. Bolo potrebné, aby zo seba vydali viac.
Ukazovali sme cestu, akou sme sa nemohli uberať. Mali sme s hráčmi míting. Tam sa to zlomilo k lepšiemu. Všetko zlé sa otočilo na dobré. Prvé dve série play off proti Žiaru a Dubnici nám pomohli, aby sme sa v správnom svetle predviedli vo finále proti Prešovu.
Existovala možnosť, že zostanete v Žiline?
V priebehu vyraďovacej fázy ma vedenie klubu s touto otázkou neoslovilo. Ozvala sa Dukla Trenčín, aký dlhý kontrakt mám pod Dubňom. Podpísaný som bol iba na nedávno skončený ročník a ponuku Trenčanov som akceptoval s tým, že z lojality voči Vlkom sa ňou budem zaoberať až po skončení sezóny. Nechcel som riskovať, že keby nám nevyjde postup, budú na mňa ukazovať prstom, že som bol myšlienkami už v inom klube.
Aj toto sa v článku dočítate
- Zavážila v otázke návratu Ernesta Bokroša do Dukly manželka,
- aké sú jeho ambície s Duklou Trenčín,
- do akej miery vstupuje do otázky zloženia kádra,
- v akom stave je momentálne zostavovanie súpisky pre novú sezónu,
- ktoré posty klub "tlačia" najviac,
- bude ambíciou Dukly aj pre nasledujúci ročník prvá šestka?
Bola trenčianska Dukla vašou jasnou voľbou?
Mal som okrem nej ešte jednu ponuku z Tipos extraligy, jednu zo Slovenskej národnej ligy a jednu z českej Chance ligy. Čiže za žiadnych okolností by som nezostal bez práce.