HORNÁ SÚČA. Johana Stehlíková (78) žije celý život s dcérou Emíliou (51) uprostred prírody v osade Stehlíkovci v blízkosti obce Horná Súča. Okrem toho, že celý život zápasí s epileptickými záchvatmi, dlhé roky ju trápia aj vážne problémy so zrakom.
Obe ženy žijú mimo civilizácie, vo veľmi skromných podmienkach, bez prívodu vody, v dome starom stovky rokov. Jeho strecha sa rozpadá, okná hnijú.

Obec Horná Súča, a rovnako aj jej obyvatelia, sa im snažia pomôcť. Hoci majú ženy na samote ťažký život, mladšia Emília tvrdí, že si zvykla.
V článku sa okrem iného dočítate
- Aké zdravotné problémy trápia Johanu Stehlíkovú,
- koľko rokov má dom v ktorom žijú,
- ako vyzerajú ich životné podmienky,
- ako sa im darí žiť bez prívodu vody,
- akým spôsobom sa im snaží obec Horná Súča i miestni pomôcť,
- ako im v ťažkých chvíľach pomáhajú mačky,
- ako vyzerá ich deň,
- čo obe ženy robia počas dňa.
Samota sa na človeku odrazí
Johana Stehlíková má problémy so zrakom, dlhé roky sa o ňu stará jej dcéra Emília, ktorá s ňou býva v ich rodnom dome. Ten v katastri obce stojí už 304 rokov, postavili ho predkovia rodiny Stehlíkových.
„My ako obec sa o pani Johanu staráme, robíme jej opatrovníka. Jej dôchodok chodí k nám na obec. Za to im nakupujeme lieky, potraviny, prípadne to, čo práve potrebujú,“ povedal Jakub Ondračka, starosta obce Horná Súča.
Nákupy ženám nosia zamestnanci obce každý mesiac. Samospráva sa z času na čas snaží pre ne aj niečo ušetriť.
„Keď sa nám aj podarí im niečo odložiť, tak im za to kúpime drevo na zimu, ktorým kúria, keďže doma nemajú plyn. Varia na sporáku, ktorý je na tuhé palivo,“ vysvetlil.
Dcéra Emília nikde nepracuje, na svoju mamu poberá opatrovnícke. Pomôcť prežiť sa im usilujú i iní ľudia z obce.
„Bol u nich kominár z Hornej Súče s tým, že im nanovo vyvložkuje komín, nechcel nič za materiál, ani robotu. Spravil to z dobrej vôle. Nový sporák im zaobstarali občania z Hornej Súče, kominár bol tiež z obce. Jedna pani im pomohla i s kastráciou mačiek, pretože sa im veľmi množili,“ priblížil Ondračka.
V osade Stehlíkovci už veľa rodín nežije. Viacerí sa odsťahovali, prípadne už zomreli. Počas víkendov sa v lokalite zdržiavajú najmä chatári.
„Tieto ženy tam žijú tam na samote, to sa na človeku odrazí,“ podotkol starosta.
Staršej pani Johane Stehlíkovej v minulosti už dvakrát vybavili pobyt v sociálnom zariadení, Emília však mamu pustiť nechcela.
„Mnohí ľudia na sociálnej sieti píšu, že chcú pomôcť, no v konečnom dôsledku málokto skutočne pomôže. Neposlali ani žiadne peniaze. My, ako obec nevieme spraviť transparentný účet, pretože to prebieha cez schvaľovanie ministerstvom a je to komplikované. Vítame však, ak by sa našiel nejaký dobrovoľník, ktorý by mohol takéto niečo spravovať,“ dodal.