TRENČIANSKE STANKOVCE. Jarná forma štvrtoligových Trenčianskych Stankoviec je poriadne premenlivá. Kým v marci nezvíťazili, od apríla ťahajú vynikajúcu šnúru piatich víťazstiev a jednej remízy. Mužstvo trénera Martina Ježíka zažilo excelentný anglický týždeň.
Najskôr v Hurbanove (1:0) rozhodol o tesnom víťazstve exportným zásahom z polovice ihriska Lukáš Kyselica. V stredu a v nedeľu zaknihovali v domácich stretnutiach plný bodový zisk. Zaujímavosťou bolo, že o triumfoch OŠK rozhodla domáca ikona Michal Sedláček, ktorý už dlhšie roky oblieka dres siedmoligovej rezervy.
„Keď mi vyjde čas a tréner má záujem, idem trénovať s áčkom. Uplynulý týždeň bola situácia náročná v tom, že Jano Vaško mal svalové problémy a fit nebol ani Felix Tomík. Nemal kto ísť na hrot, takže ma Ježko (Martin Ježík) zavolal, aby som šiel na ihrisko. Samozrejme, upozornil som ho, že vydržím maximálne štyridsaťpäť minút,“ začal rozhovor Sedláček, ktorému nikto nepovie inak ako Cibo.
REGIONÁLNY FUTBAL: Melčice zostrelili lídra, Priepasné a Hrašné nevycestovali, Stankovce B nedali dve penalty Čítajte Na desať minút nastúpil už v marcovom stretnutí proti Lednickým Rovniam (1:1). To, čo sa mu však podarilo u uplynulých dňoch, nemá obdoby. Stankovčania najskôr porazili ambiciózny Boleráz (2:1) a o štyri dni na to aj okresné mesto Levice (2:1). Na tom by nebolo nič nezvyčajné, keby v oboch dueloch nerozhodol o triumfe OŠK práve Michal Sedláček.
Proti Bolerázu mu najskôr loptu posunul Igor Držík. Sedláček našiel na krídle Erika Adamovica a bežal do šestnástky. Očakával, že príde center. A tak sa aj stalo. Lopta letela na prednú tyč. Našiel si priestor medzi obrancami a gólovo hlavičkoval.
Proti Leviciam sa presadil po rohovom kope. Lopta točená do päťky pristála na Sedláčkovej hlave a 40-ročný kanonier ju poslal do siete.
„Taký potlesk som už dávno nepočul. Priznám sa, nabehli mi zimomriavky. Bol to výnimočný pocit. Veľká vďaka patrí spoluhráčom. Zapadnúť medzi nich je jednoduché, pretože ide o výborných futbalistov,“ neskrýval dojatie.
Za deväť dní odohral 270 minút. Dvakrát plnú minutáž za béčko v Starej Myjave (1:1, kde aj skóroval) a doma proti Beckovu (0:1). K tomu pridal dva polčasy v spomínaných štvrtoligových dueloch.
„Ako sa teraz cítim? Krívam a všetko ma bolí. Ale stojí to za to. Bežne sa dávam dohromady do stredy, po takejto náloži ako posledné dni to bude aspoň do štvrtka. Bolia ma členky i kolená. Mám deväťdesiat kíl a to telo pocíti,“ priznal sa.
Proti Bolerázu odohral celý druhý polčas. Proti Leviciam naskočil na začiatku druhého dejstva a tesne pred koncom bol striedaný. Pri pohľade na zápasové štatistiky sa natíska otázka, či preto, aby ho diváci vytlieskali.
„Nie, nie... Nešlo o to. Mal som už toho dosť. Záťaž za ostatné dni bola enormná. Pýtal som sa už dole z ihriska. Svoju úlohu na ihrisku som splnil. Snažil som sa a bojoval, kým sa dalo. Veď taký som. Pokiaľ vládzem, neuhnem zo žiadneho súboja,“ poznamenal s úsmevom Sedláček.
Jarnú časť sezóny začal Sedláček vynikajúco. V pohárovom stretnutí proti Záblatiu (5:0) sa prezentoval hetrikom. Následne poslal dokopy tri gólové pozdravy Ľuborči a Brestovcu. Potom päť týždňov gólov mlčal, aby sa opäť naplno rozbehol. Paradoxne, v drese prvého tímu. Môžu mať z neho štvrtoligové tímy obavu aj v nasledujúcich kolách?
„Keď môžem, rád pomôžem. Futbal ma baví. Po dlhšej dobe som vo výraznejšej miere nakukol do prvého tímu, s ktorým som v minulosti zažil veľké veci. Moje pevné miesto je však v béčku,“ zakončil rozhovor Sedláček.
