BREZOVÁ POD BRADLO. K vrcholom monumentálnej pamätníkovej tvorby na Slovensku patrí Mohyla M. R. Štefánika na Bradle. Od položenia základného kameňa mohyly, za projektom ktorej stál významný slovenský architekt Dušan Jurkovič, 4. mája uplynulo 100 rokov.
Milan Rastislav Štefánik bol astronóm, politik, generál francúzskej armády a jeden zo zakladateľov prvej Československej republiky (ČSR, 1918 - 1939). Pri návrate z Talianska do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny, sa jeho lietadlo neďaleko Ivanky pri Dunaji zrútilo. Spolu so Štefánikom zahynuli 4. mája 1919 aj dvaja talianski piloti a mechanik. O týždeň neskôr 11. mája 1919 ho spolu s pilotmi a mechanikom pochovali nad jeho rodnými Košariskami na Bradle.
Položenie základného kameňa mohyly sa uskutočnilo päť rokov po smrti Štefánika 4. mája 1924 za účasti ministra zahraničných vecí Edvarda Beneša a tiež autora projektu Jurkoviča. Na mohylu, ktorej výstavbu inicioval Spolok na vybudovanie pomníka generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, sa v zbierke pod heslom Národ svojmu hrdinovi, medzi Slovákmi doma a v zahraničí vyzbierali dva milióny korún.
Prípravné práce na výstavbu pamätníka z travertínu, pochádzajúceho z lomu v Spišských Vlachoch sa začali 17. júla 1927. Na mohyle nepretržite pracovalo počas 280 dní 150 až 200 robotníkov. Stavbu ukončili 20. septembra 1928. Náklady na výstavbu dosiahli takmer tri milióny československých korún. Do sumy neboli zarátané náklady na travertín, lebo ten bol darom štátu.
K slávnostnému odhaleniu dokončenej mohyly došlo 23. septembra 1928 za účasti vysokopostavených štátnych predstaviteľov a členov diplomatického zboru. Prezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk sa na obrade nezúčastnil, hoci v tom čase bol na svojom letnom sídle v Topoľčiankach. Príčinou jeho neúčasti malo byť, že pozvanie od organizátorov nezodpovedalo predpísanému protokolu. Mohylu Masaryk navštívil v októbri 1928 spolu s ministrom zahraničných vecí Edvardom Benešom a slovenským krajským prezidentom Jánom Drobným.
Mohyla sa nachádza na vrchu Bradlo v nadmorskej vo výške 543 metrov nad morom. Stavba má pôdorys obdĺžnika s orientáciou od západu na východ. Zodpovedá to prvotnému uloženiu štyroch hrobov. Dolná terasa mohyly s rozmermi 93 m x 62 m s dvoma schodiskami je v nárožiach ukončená vatrovými komorami. Na hornej terase s rozmermi 45 m x 32 m s dvoma schodiskami sú štyri 12,5 m vysoké obelisky. Symbolizujú štyri obete leteckého nešťastia a zároveň štyri krajiny, v ktorých generál Štefánik pôsobil. Vrchol mohyly tvorí tumba (náhrobok).
Pod vrcholom mohyly v hĺbke 10 metrov sa nachádza verejnosti neprístupná hrobka s telesnými pozostatkami Štefánika a dvoch talianskych pilotov. Telo mechanika odviezli v roku 1921 do rodného Talianska. Nad hrobkou je ďalšia miestnosť, kde je uložený základný kameň mohyly a kríž zo Štefánikovho pôvodného hrobu.
Autor projektu Dušan Jurkovič po skončení druhej svetovej vojny predložil návrh na úpravu mohyly. Chcel rozšíriť jej význam o pripomienku padlých československých letcov v druhej svetovej vojne a československých legionárov - účastníkov prvého odboja. Tento projekt sa však po roku 1948 nerealizoval.
V období totalitného režimu v bývalom Československu mohyla chátrala. Aj keď v roku 1968 bola zaradená medzi národné kultúrne pamiatky, s rekonštrukčnými prácami sa začalo až v auguste 1989. Práce trvali do mája 1996 a vyžiadali si 45 miliónov slovenských korún.
