TRENČÍN. V Trenčíne predstavili manuál reklamy, ktorý má pomôcť prevádzkarom a majiteľom podnikov znížiť reklamný smog a zároveň zefektívniť ich vizuálnu prezentáciu. Krajské mesto sa tak stalo jedným z mála slovenských miest, ktoré podobnú príručku majú.
Publikácia vznikla z iniciatívy titulu Európske hlavné mesto kultúry 2026, ktorý implementuje Kreatívny inštitút Trenčín. Inšpiráciu si zobrali z českého mesta Brno, ktoré disponuje takýmto návodom už niekoľko rokov.

Manuál nemá viesť k sankciám prevádzkarov, majiteľov má k zlepšeniu svojej vonkajšej vizuálnej podoby pozitívne motivovať a nenásilne viesť.
Inšpirovali sa Brnom
Manuál reklamy a označovania prevádzok v meste Trenčín je strategický dokument, ktorý má slúžiť ako praktický návod k zlepšeniu verejného priestoru efektívnejším označením prevádzok v meste.
Vznikol v rámci projektu Mesto pretvorené v spolupráci s Útvarom územného plánovania mesta Trenčín, hlavným architektom mesta Trenčín a Krajským pamiatkovým úradom Trenčín.
V článku sa okrem iného dočítate
- Aká je hlavná myšlienka manuálu reklamy,
- podľa akého meste ho kreovali,
- či nejakým spôsobom bude sankcionovať prevádzkarov,
- koľko rokov sme v tejto téme za inými európskymi mestami,
- čo definuje správne nastavený vizuál prevádzky v meste,
- + odkaz na online podobu manuálu reklamy.
„Je to príručka, v ktorej nielen občania mesta a úradníci, ale najmä majitelia prevádzok, nájdu stručné návody, ako na to. Ako jednak vybavovať veci, ale potom najmä ako by tie veci mohli vyzerať a akými zásadami by sa prevádzkari mali riadiť,“ vysvetlil Omar Mirza, mestský kurátor.
Najzásadnejšie pravidlo manuálu je podľa jeho slov zásada menej je viac.
„Nie je potrebné zahlcovať verejný priestor, či už reklamou alebo označovaním prevádzok. Stačí jeden názov prevádzky na výklade. Nemusíte ich mať desať, nemusí byť celý výklad oslepený napríklad ponukou alebo dokonca ani vo výklade nemusí byť prezentované to, čo tá prevádzka ponúka,“ vysvetlil.
Mirza priblížil, že niektoré prevádzky v Trenčíne sú na tom v rámci tejto témy dobre, sledujú súčasné trendy a výborne prezentujú seba bez toho, aby zahlcovali verejný priestor reklamou.
„Niektorí majitelia prevádzok sú uvedomelí a vedia čo robiť. Samozrejme sú tu i prevádzky, ktoré nemajú informácie o tom, ako by to mohlo vyzerať. Práve tento manuál má slúžiť na to, aby sme ukázali prevádzkam, čo môže fungovať lepšie,“ povedal.
Manuál nemá za cieľ sankcionovať prevádzkarov. Má byť komunikačným prostriedkom medzi mestom a majiteľmi.
„Chceme sa s majiteľmi o tejto téme rozprávať a pozitívne ich motivovať, pretože si myslíme, že určite je to lepšie aj pre nich, keď im ukážeme alebo ich presvedčíme o tom, čo by mohlo vyzerať lepšie,“ podotkol.
Príručka vychádza zo strategického dokumentu, ktorý vypracovali v mestskej časti Střed v Brne. Adaptovali ho na reálie Trenčína.
„Podobný manuál bol úspešne aplikovaný v mnohých mestách v Čechách a preto sme sa rozhodli, že s ním budeme pracovať aj v Trenčíne,“ uviedol Mirza.
Majiteľom prevádzok budú taktiež ponúkať v tomto smere i poradenstvo.
„Už aj teraz sa nám niektoré prevádzky ozývajú, čo sme veľmi radi. S nimi chceme ďalej aj nejakým spôsobom pracovať, informovať ich. Často sa už aj teraz stáva, že majitelia alebo majiteľky by aj chceli niečo zmeniť, ale nevedia ako, nepoznajú dizajnérov a podobne. Čiže aj v tomto im chceme pomáhať,“ dodal kurátor.
Úpravy nemusia stáť stovky eur
Samotný manuál nemá za cieľ niekoho obmedzovať. „Je to téma, ktorá sa môže zdať niekomu príliš vágna, ale pre nás je dôležitá. Človek keď v meste prechádza okolo budov, tak vytvárajú nejaký pocit. Nemala by tam kričať prehnaná reklama,“ povedal Patrik Žák, druhý viceprimátor mesta Trenčín.
V krajskom meste chcú touto cestou majiteľom prevádzok ukázať najmä efektívnejšie možnosti pri aplikovaní reklamy.
„Podobný koncept majú v Brne, ktoré nám je hodnotovo i historicky blízke. Funguje im to tam už dlhšie a majú pozitívne výsledky,“ priblížil.
Ideálny scenár by bol podľa neho ten, keby sa týmto smerom vydalo čo najviac prevádzok v centre mesta do roku 2026.
„Tie úpravy nemusia stáť stovky eur, dajú sa realizovať aj za pár desiatok eur. V tomto smere vieme odborne pomôcť a nasmerovať prevádzkarov estetickejším smerom,“ vysvetlil.

Iné mestá problematiku už dávno neriešia
Kompetenciu dodržiavania manuálu bude mať na starosti mestský kurátor. Táto funkcia vznikla z iniciatívy Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK), v Trenčíne by však mala zotrvať i po roku 2026.
„Je to aj istý spôsob dedičstva nášho projektu. Verejný priestor je v projekte Európske hlavné mesto kultúry veľmi silnou témou, najmä v projekte Mesto pretvorené, ktorý manažujeme my, ako Kreatívny inštitút Trenčín,“ povedala Lívia Gažová, projektová manažérka pre architektúru a verejný priestor v Kreatívnom inštitúte Trenčín.
Tému EHMK nevnímajú len cez kultúru ako takú, ale i všeobecne v rámci kultúry verejného priestoru. V tomto smere sa pozerajú i na to, ako fungujú európske mestá.
„Smerujú k príjemnému prostrediu, verejným priestorom ktoré sú inkluzívne, bezbariérové, veľmi estetické a príjemné a vzbudzujú rôzne typy aktivít a života na uliciach,“ vysvetlila.
Tento cieľ chcú dosiahnuť i priamo v Trenčíne. Za týmto účelom vycestovali i do iných európskych miest.
„Keď sme boli na pracovnej ceste v Amsterdame, tak som sa pýtala, ako tam funguje regulácia reklamy. Úprimne mi povedali, že toto riešili pred dvadsiatimi rokmi,“ doplnila Gažová.

Nabádajú ju k vyveseniu plagátov
Jednou z prevádzok v centre, ktorú mestský kurátor označil za pozitívny príklad toho, ako správne narábať so svojim vizuálom, je optika na Mierovom námestí.
„Naša optika je bez reklamy, bez log, chceme v predajni vytvoriť skôr príjemný pocit,“ povedala Žofia Zaťková, dcéra majiteľa predajne, ktorá má zároveň na svedomí jej vonkajší dizajn.
Jediné doplnky, ktoré majú vo výklade sú kvetiny a veľké zrkadlo, jej cieľom bol čistý priestor i dizajn.
Vonkajšie zrkadlo podľa nej využívajú ľudia v prípade, že si skúšajú slnečné okuliare. Priznáva, že mnohí dodávatelia majú snahu im do tohto vizuálu zasahovať.

„Každý deň dostanem minimálne päť ponúk na plagáty a logá od dodávateľov okuliarov. Ale už ôsmy rok to úspešne odmietam, už ma aj poznajú a dostávajú inštrukcie, aby do našej optiky neposielali plagáty. Sme na to zvyknutí,“ podotkla.
Dobrým príkladom ide podľa odborníkov aj jedna z mnohých kaviarní v historickom centre mesta, konkrétne na Ulici Marka Aurélia.
„Môj názor je taký, že čím jednoduchšie, tým krajšie. Nie je to preplácané a jednoduchšie na orientáciu,“ skonštatoval spolumajiteľ kaviarne Michal Beňo.