Svoj detský sen si plní pomerne celý život. Trenčiansky rodák Jozef Vydrnák (63), významný výtvarník, sa môže pochváliť úspechom svojich diel nielen doma, ale aj v zahraničí. Jeho práce boli ocenené natoľko, že sa dostali dokonca až do Vatikánu, konkrétne ako dary pre pápeža. Tieto ocenenia svedčia o jeho výnimočnom umeleckom talente a získavajú pozornosť nielen na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Rozhodli sme sa preto s ním porozprávať o minulosti i budúcnosti.
Kedy a ako sa prvýkrát prejavila vaša vášeň pre umenie a čo vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli začať tvoriť?
Vášeň tvoriť siaha v spomienkach do môjho detstva. Popri mojich klasických detských zábavkách začala sa viac a viac objavovať snaha ceruzkou zachytiť niečo z mojich predstáv či z okolia, ktoré ma obklopovalo. Po začatí chodenia na 1. stupeň ZŠ (1. – 4. ročník) v Kľúčovom pribudla vášeň pre chodenie do miestnej knižnice a čítanie vypožičaných, najmä rozprávkových knižiek. Odtiaľ už bol krok k rozšíreniu mojej snahy o vytváranie kresieb, ktorými som sa snažil často vypovedať niečo z prečítaných príbehov.
Trenčín od Jozefa Vydrnáka. (zdroj: archív J. Vydrnáka)Môžete sa podeliť o nejaké zážitky z vašich úplných začiatkov v umení? Čo bolo vaším prvým dielom alebo projektom?
Tu nadviažem na odpoveď na prvú otázku, keďže ten vplyv knižiek, jednak obsahovo prečítanými textami – rozprávkami, no i silné vizuálne zážitky z videných ilustrácií (Fulla, Benka, Kellenberger, Cpin, Hložník, Cipár, Zimka... a ďalší ilustrátori) ma nadchýnali a vyvolávali túžbu pokúšať sa o podobné ilustrácie. Začínala snaha i o vlastné vyjadrenie. Pochopil som však, že dokázať sa vyjadrovať v ilustráciách ako spomenutí majstri, nie je vôbec jednoduché, pretože za tou ich finálnou knižnou kresbou sú stovky a stovky hodín hľadania, kreslenia a cizelovania talentu do podoby, ktorá im neskôr umožnila takéto suverénne majstrovské knižné výtvarné diela. Paradoxne som išiel vtedy jednoduchšou cestou, a takým mojím prvým verejným dielkom, vytvoreným temperovými farbami, bola drobnejšia maľba káčera Donalda na vnútornú bočnú omietku nášho okna, ešte na dedkovom dome, v ktorom sme vtedy bývali.
Iveta Šidlová ušila unikátny Bzinský kožuch. Na Slovensku sa zachovali iba dva Čítajte Kto alebo čo vám bolo najväčšou inšpiráciou na začiatku vašej umeleckej cesty?
Veľmi som vďačný mojej pani učiteľke Korvasovej, ktorá v 5. ročníku na ZŠ v Nemšovej si dala zavolať mojich rodičov a informovala ich, že mám talent a aby ma skúsili prihlásiť do ĽŠU (dnes ZUŠ) do Trenčína, že by to prospelo k môjmu zdokonaľovaniu. Ujal sa ma tam vtedy akad. mal. Marián Sučanský. Byť u neho na vyučovaní znamenalo počas dvoch hodín pokresliť polovicu hárku baliaceho papiera, čo bol vtedy dosť veľký formát pre žiaka.
Mal som rád kompozície zo života dediny, elektrikárov šplhajúcich sa po vtedy drevených elektrických stĺpoch, kováčsku dielňu, zimné radovánky, leto pri Váhu aj s jeho rybármi, konské povozy či motívy z každodenného dedinského života. Vždy som stihol pokresliť ten polovičný hárok. Páčili sa mi veľké figurálne postavy v súbehu s kompozíciami vedút ( maliarsky alebo grafický záznam – pozn. red.) domov či stromov, pohľadov na krajinu. K tomu som cez temperu pridával i farebné valéry (tónové odstupňovanie farby – pozn. red.), až sa to začalo uzatvárať do určitého spôsobu (nebudem hovoriť rukopisu) môjho školského vyjadrovania. Páčilo sa to i majstrovi Sučanskému. Tieto profánne priesaky z inšpirácií a spomienok z detstva sa mi potom v kombinácii i so sakrálnymi témami stali dobrou pôdou pre moje výtvarné realizácie vo viacerých výtvarných technikách až do súčasnosti.
J. Vydrnák - Madonka akvarel na papieri (2012). (zdroj: archív J. Vydrnáka)Aký význam má pre vás vaše umenie a čo vám dáva najväčšiu spokojnosť pri tvorbe?
Moje umenie je naplnením môjho detského sna, je mojou prácou i mojím koníčkom. Rád mám nové výzvy, projekty, možnosti odskúšania rukopisu na témach či technikách, ktoré sú pre mňa doteraz neprebádanou krajinou.
Môžete bližšie opísať nejaké vaše dielo a jeho význam?
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa mi pri hľadaní výrazových prostriedkov vykryštalizovalo zobrazenie sediacej Madonky s Ježiškom do úplnej minimalistickej skratky. Ide o päť kresbových prvkov, ktoré sú už asi na hranici zobrazenia tejto témy. Táto vizuálna skratka sa stala akoby mojím charakteristickým logom –symbolom – ikonkou a rád ju využívam v rôznych obmenách či technikách až doteraz.
