NOVÉ MESTO NAD VÁHOM/VARTOVNA. Veľká noc 2024. Rekordné, takmer letné teploty a nielen hory v našom regióne zahalené v nekonečnom pieskovom opare. Slnko iba nesmelo nazerá spoza prachových mrakov a obyvatelia Nového Mesta nad Váhom zo svojich balkónov nevidia už ani neďaleký Považský Inovec. Pieskom a prachom zo Sahary je pohltená aj turisticky najbližšia obľúbená a vyhľadávaná Kamenná.
My sme sa však skúmať saharský piesok a prach v našom ovzduší vydali tentokrát až za našu hranicu. V mnohých lokalitách susednej neďalekej Moravy bola kvôli saharskému piesku a prachu vyhlásená smogová situácia. Počas nedele a pondelka (31. 3. – 1. 4.) dosiahla táto neštandardná situácia vrchol. A práve v čase smogovej situácie na Morave sme sa za hranice našej vlasti vypravili. „Púštnu akciu“ ukončil až studený front, ktorý sa dostal z Moravy postupne až na naše územie.
Pohľad z vrchu opradenom legendami
Za cieľ našich túlavých topánok sme si vybrali vysokánsku rozhľadňu Vartovna týčiacu sa nad obcami Seninka, Jasenná, Liptál a Sirákov na od nás neveľmi vzdialenom Vsetínsku neďaleko mesta Vizovice. Rozhľadňový, 37-metrov vysoký gigant kovovej konštrukcie, ponúka na vrchole Vartovna za pohodovej viditeľnosti nekonečné pohľady až na slovenskú Veľkú Fatru. Bežne tu máte ako na dlani Beskydy, Zlínsku vrchovinu či Vizovické vrchy. A tak sme boli zvedaví, ako sa tentokrát na legendami opradenom vrchu pohral s viditeľnosťou už tiež legendárny prach zo Sahary.
„Názov Vartovna vznikol pravdepodobne počiatkom 18. storočia, keď na Valašsko vtrhli uhorskí povstalci. Kuruci plienili všetky obce od uhorských hraníc až po Vsetín.
Iveta Šidlová ušila unikátny Bzinský kožuch. Na Slovensku sa zachovali iba dva Čítajte Portášske hliadky vtedy hliadkovali-vartovali na kopcoch, aby mohli zapálením ohňov varovať vrchnosť vo Vizoviciach pred blížiacim sa nebezpečenstvom,“ dozvedáme sa ešte pred vstupom na obrovitánsku rozhľadňu na informačnom paneli.
Vartovna je dodnes opradená aj povesťami o zbojníckom poklade, ktorý má byť ukrytý hlboko v zemi za železnými dverami tajnej skrýše.
Poklad má dodnes strážiť duch a neprekonateľné dvere sa dajú otvoriť iba vyrieknutím kúzelného hesla.
Pieskové častice letia tisíce kilometrov
Vráťme sa však na začiatok „saharskej pieskovej“ výpravy. Vyrážame od horského hotela vzdialeného približne jeden kilometer od obce Sirákov. Turistická žltá značka nás má priviesť priamo k rozhľadni, ktorej vznik bol projektom započatý v roku 2007 a stavba definitívne dokončená v roku 2009 s nákladom ôsmich miliónov českých korún. Turistický rozcestník nás informuje o vzdialenosti približne troch kilometrov od východiskového bodu.
Do bunkrov prišiel Dibrova v októbri 1944. Onedlho bol zavraždený Čítajte Hodinka v príjemnom horskom teréne schodného aj deťom, by nám mala bez problémov stačiť. Už priamo pri hoteli však fúka enormne silný vietor. Pohľad na blízke hory pripomína búrkové mraky a rýchlo sa blížiaci zdrvujúci lejak. Tentokrát nejde o dážď, ktorý by mal pokaziť výstup.
Saharský piesok a prach v extrémnych poryvoch vetra lieta už nad celou Zlínskou vrchovinou a Vizovickými vrchmi. „Sahara je najväčšia púšť na svete s rozlohou viac ako 9 miliónov kilometrov štvorcových. Panuje tam horúce počasie s minimom zrážok, suchom a eróziou pôdy. V čase, keď tam fúka vietor, ten zachytáva menšie čiastočky piesku a dokáže ich vyniesť vysoko do atmosféry.
Aj vďaka silným vetrom a rôznym smerom ich pohybov, dokážu tieto častice cestovať tisícky kilometrov, napríklad až do Južnej Ameriky. Čiže úplne normálny jav, ktorý sa tu vyskytuje už desiatky až stovky rokov,“ uviedol Tomáš Ralbovský, tvorca FB stránky Severe Weather Slovakia, ktoré sa venuje počasiu, búrkam a nebezpečným javom s týmto spojeným.
Tisíce ton pieskových zrniečok
Silné južné prúdenie nám tak z vnútrozemia Afriky čoraz častejšie prináša nádielku piesku a prachu priamo zo Sahary. Piesok unášaný vetrom putuje až do našich miest častokrát až vyše 2000 – 3000 kilometrov. Brázda nízkeho tlaku vzduchu dokáže vypumpovať teplý vzduch aj s prachom a posúvať ho do Európy. Keď sa skombinuje piesková búrka na Sahare a silné juhozápadné prúdenie, skončí piesok a prach z Afriky na našom území i ďalej na severe Európy. Niekedy sa piesok a prach zo Sahary dostane až do Škandinávie.
