Trenčan LUKÁŠ CABALA (1986) spolu s rodinou založil a prevádzkuje v mestskej časti Opatová rodinný antikvariát. Ako človek obklopený desiatkami tisíc knižných titulov sa po čase od čítaniu dostal k písaniu, v tvorbe ho priťahuje magický realizmus. Pred štyrmi rokmi debutoval novelou Satori v Trenčíne, ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft litera a získal ňou zároveň ocenenie Debut roka v hlasovaní čitateľov Knižnej revue.
V nasledujúcich rokoch mu vyšli ďalšie dve novely, ktoré uzatvárajú voľnú magickú Vincentovskú trilógiu. Vlani na jeseň však prekvapil rozprávkovou prvotinou s názvom Jeseň v lese s krásnymi ilustráciami od Csilly Dózsy.
Ako spisovateľ s veľkým dôrazom na krásu a detail nadviazal v minulosti aj spoluprácu s českým ilustrátorom a grafikom Jindřichom Janíčkom, ilustrátorkou Annou Cimou či trenčianskym maliarom Jurajom Tomanom. Práve s ním pripravil výstavu s názvom Spomenieš si na Trenčín?, ktorú si návštevníci môžu pozrieť v priestoroch Dubnického kaštieľa do 21. apríla. Pri tejto príležitosti sme sa s Lukášom Cabalom porozprávali, a to nielen o knihách.

Máme za sebou marec, marketingovo prezývaný aj ako Mesiac knihy. Prináša okrem pomyselnej podpory predaja kníh aj reálne do života ľudí knižné tituly?
Počul som, že bol vymyslený z dôvodu, že ide o obdobie, kedy sa knihy veľmi nekupovali. Malo ísť o podporu predaja v hluchom čase, bonus ale môže byť, že sa tým pritiahne viac ľudí k čítaniu. Špeciálne, ak každé kníhkupectvo pripraví nejaký marketing, môže to mať efekt. V antikvariáte sa ale snažíme témy čítania komunikovať celoročne, otvárať ich. Napokon, aj my sme čitatelia.

Vo vašom prípade sa čítanie takpovediac zlomilo v 22 rokoch. Aký vzťah mala k čítaniu rodina, s ktorou prevádzkujete antikvariát?
Moji rodičia čítali v detstve a mladosti, potom dlhšie nie. Doma sme mali typickú knižnicu, akú má snáď každý, nechýbali verneovky, Chaplinov životopis a podobne. Ja som začal čítať až vplyvom kamaráta, ktorý ma do toho dlhšie jemne tlačil, no a súčasne sa do čítania opäť pustili aj rodičia. Ako násťročný som žil iným životom, knihy v ňom nehrali rolu. Mám pocit, že som k nim mal vždy úctu, nebola ale kniha, ktorá by ma k sebe dokázala priviazať, aj keď som to párkrát skúšal. Nesilil som to. No a potom prišiel Jack Kerouac a jeho román Na ceste.
Bol to zlom, ktorý vás oslovil neskôr aj pri autorskej tvorbe?
Ako cynicky hovorí Bernard Black v seriáli Black Books – táto kniha vás rozosmeje, rozplače a zmení vám život. Mne sa toto klišé naozaj stalo. Mám pocit, že odvtedy ma žiadna kniha tak neovplyvnila.
Dokážete sa sústrediť na čítanie počas toho, ako píšete?
Záleží od knihy. Prvé tri som písal tak, že večer som si k tomu sadol, napísal pár odsekov a keď som cítil, že tvorivá myseľ je už vyčerpaná, zatvoril som to a šiel som si niečo čítať. Pripravujem ale román, ktorý možno vyjde a mal som k nemu veľmi veľa poznámok a potreboval som sa mu naplno venovať. V tom čase som nemohol čítať, musel som sa venovať písaniu bez prerušovania, aby sa mi to celé, takpovediac, nerozpadlo.
Vyhrajte knižné tituly Spomenieš si na Trenčín? a Jeseň v lese!
Zapojte sa do súťaže o knihy od Lukáša Cabalu! Stačí nám do 4. apríla napísať správnu odpoveď na otázku, ktorá znie: Kto sa postaral o knižné ilustrácie v knihe Jeseň v lese?
Správne odpovede posielajte na e-mailovú adresu: sefredaktor.tn@petitpress.sk.
Zo správnych odpovedí vyberieme dvoch výhercov, ktorí získajú jeden z knižných titulov. Mená výhercov uverejníme vo vydaní MY Trenčianskych novín 9. apríla. Veľa šťastia!

Azda každý píšuci rieši retrospektívne to, čo by sa dalo na texte vylepšiť, zmeniť. Spadáte do tejto skupiny?
Keď už je kniha hotová, netrápim sa tým, to by sa dalo donekonečna… Pre mňa je dôležité prečítať si to po sebe s odstupom pár týždňov alebo mesiacov. Po mne to vidí redaktor alebo redaktorka, ktorí mi dajú kvantum poznámok, potom sa to dolaďuje. Vstupovať do toho po celom tom procese znovu by mohlo byť kontraproduktívne.