V miestnom kultúrnom dome sa spolu s množstvom pozvaných hostí zišli, aby oslávili desiate výročie svojej existencie.
Základná organizácia združuje takmer 150 členov od Bolešova až po Trenčín. „Môžem povedať, že v Hornom Srní to funguje tak, ako by som si želala, aby to fungovalo aj v ostatných základných organizáciách,“ povedala na slávnosti krajská predsedníčka SZTP Janka Masárová. „Na ich práci sa mi páči neformálnosť. Stretávajú sa preto, že sa stretávať chcú a svoje aktivity robia pre seba a nie kvôli tomu, aby ich niekto pochválil,“ zdôvodnila.
Dobrá atmosféra dávala Masárovej za pravdu. Po športovom popoludní a kultúrnom programe sa prítomní oddali spoločenskej zábave. Ešte predtým však ocenili ich najzaslúžilejších členov. „Viem, čo to obnáša. Bol som zdravý a potom prišla choroba. Preto pre túto organizáciu robím to najlepšie, čo môžem,“ povedal jeden z držiteľov medaily za obetavú prácu v zväze Marián Králik.
Poďakovania sa dostalo i sponzorom a samospráve, ktoré vychádzajú hendikepovaným spoluobčanom v ústrety. „Snažíme sa nikoho nezavrhovať, pretože nemôžeme vedieť, kedy sa ocitneme na druhej strane,“ vysvetlil starosta Srnia Jozef Kristín. Za najdôležitejšiu označil skutočnosť, že spolupráca s telesne postihnutými je obojstranná. Obec im nielen poskytuje priestory a dotácie na činnosť, ale ich tiež pozýva na rôzne aktivity. „Pomáhajú nám pri údržbe verejných priestorov a iných prácach,“ priblížil Kristín.
Telesne postihnutým sa dnes nežije ľahko, zaznelo v sobotu z mnohých úst. „Tí, ktorí pracujú, majú životné podmienky - aké také. O tých, čo žijú z invalidného dôchodku sa však nedá povedať, že sa majú dobre,“ skonštatovala predsedníčka SZTP Monika Vráblová. Janka Masárová za ich najväčší problém v Trenčianskom kraji označila pretrvávajúce bariéry - fyzické, ale aj tie ľudské. „Ešte stále sme si všetci nezvykli, že telesne postihnutí už nie sú, ako za minulého režimu izolovaní v ústavoch, ale že žijú medzi nami a chcú fungovať tak, ako iní občania.“ Sobota v Hornom Srní ukázala, že to môže byť aj inak.