TRENČÍN. Cestovatelia, ktorých často prirovnávajú k legendárnemu tandemu Hanzelka – Zikmund, túžili v strednej Ázii zažiť niečo, čo už inde nie je možné.
Titul hrdinka získala odhodlaná Pavlínka
Prevažnú časť takmer trojtýždňovej expedície strávili v pohorí Pamír – Alay. V jednej z najodľahlejších oblastí sveta žili obyvatelia kočovným spôsobom ešte v polovici minulého storočia. Jurty, ktoré si so sebou nosili ako pojazdné obydlia, vystihujú aj polkruhy v štátnom znaku bývalej sovietskej republiky.
„V rámci Kirgizska ide o najmenej navštevovaný priestor. Na vstup sme potrebovali špeciálne povolenie, keďže tam predtým prebiehali dosť vážne etnické nepokoje. Za celý čas sme nestretli žiadneho človeka. Spoločnosť nám robili len lietajúce supy nad hlavami. Presne to sme hľadali,“ priblížil Mikolášek.
Spolu s kolegom – geografom z Obchodnej akadémie v Trenčíne – nemajú na potulkách núdzu o prekvapenia. Po nedávno absolvovaných výpravách do Mjanmarska, či pralesa v Kostarike zostali tento raz zaskočení hneď po prílete do druhého najväčšieho kirgizského mesta Oš.
„Jedinej členke výpravy neprišla batožina. Museli sme zmeniť plán a začať zháňať náhradný materiál na desať dní. Horko-ťažko sa nám podarilo zohnať stan so spacákom. Najväčší problém bol s topánkami, keďže do takého terénu sa nedá ísť v teniskách. Pavlínka napokon zvládla všetky najnáročnejšie túry v cudzích veciach. Našťastie, trenírky sme jej požičiavať nemuseli. Spodnú bielizeň si kúpila v čínskom obchode,“ konkretizoval s úsmevom Margoč.
Nocľah vo výške 3750 metrov
Z metropoly Ferganskej kotliny sa partia presunula na miesto, kde sa zastavil čas. Po prenocovaní v rodinnom príbytku v dedine Uzgurush spala počas nasledujúcich dní už len v lone prírody. Podľa Margoča sa nachádzali naozaj veľmi ďaleko od bohatých centier a kapitálu.
„Ľudia z vyšších spoločenských vrstiev bežne jazdili na tridsaťročných žigulákoch. Dcéra pána domáceho – riaditeľka školy – mesačne zarába v prepočte 300 dolárov,“ dodal.
Nevšedný útek z civilizácie viedol cez viacero ľadovcov so sedlami a údoliami. Účastníci treku iba výnimočne zišli pod hranicu 3000 metrov. Najväčšie nebezpečenstvo na nich číhalo v dôsledku teplotných rozdielov. V lete svahy síce vyzerajú ako kopy štrku, no pod povrchom ukrývajú vrstvu ľadu. K najčastejším príčinám úrazov v týchto končinách patria zosuvy kamenných lavín.
