Dohoda by mala napomôcť, aby samosprávny kraj získal 20,5 milióna eur, v prepočte asi 800 miliónov korún na rekonštrukciu a komercionalizáciu Trenčianskeho hradu. Suma by bola čerpaná v rokoch 2006 až 2010. „Dohoda obsahuje výšku finančných prostriedkov, etapy investovania, projektovania a najmä to, že všetky tri strany budú spoločne postupovať pri získavaní týchto prostriedkov,“ povedal riaditeľ Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja Pavol Krištof po návrate z Nórska. Nórske kráľovstvo nie je členom Európskej únie a za prístup na jej trhy platí finančné prostriedky, ktoré sa delia medzi členské krajiny. Podľa dohody medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom je obnova kultúrnych a historických pamiatok jedným z cieľov, na ktoré sa peniaze dajú použiť.
Podľa Krištofa najprv treba, aby Úrad vlády SR vypísal výzvu na predkladanie projektov. Samosprávny kraj pripraví konečnú verziu projektu rekonštrukcie a komercionalizácie Trenčianskeho hradu, vrátane stavebného povolenia. Projekty podľa Krištofa schvaľuje úrad vlády, ktorý ich posiela na ďalšie schvaľovanie do Bruselu a Brusel nórskej strane. „Tu máme pozíciu veľmi dobrú, pretože sme už rokovali s nórskou stranou a bolo to za účasti vysokých predstaviteľov, aj nórskeho kráľovského páru,“ povedal Krištof.
Samosprávny kraj má zatiaľ problém s pamiatkármi, ktorí s projektom komercionalizácie hradu nesúhlasia. Spor sa už dostal na Najvyšší súd. Krištof hovorí, že na hrade by chceli budovať nové stavby, „ale len také, aké tam historicky boli“. Pamiatkový úrad podľa neho zamietol výstavbu budov alebo častí budov vzhľadom na technické problémy, ktoré by mohli pôsobiť negatívne na hrad. „Ak máme možnosť získať 800 miliónov korún, nevidím problém v tom, aby sme si našli spoločné rokovania s pamiatkovým úradom a tieto stavby dali do takého stavu, aby boli priechodné aj u pamiatkarov,“ povedal Krištof.