NÁRCIE. Šesť pomníkov s kovovými tabuľkami a na nich mená nešťastných ľudí, ktorí presne pred 79 rokmi začiatkom marca 1945 v poslednej chvíli opustili svoje milované domovy. Tento moment im zachránil holý život. Už o pár hodín horela celá osada Nárcie a domy v nej.
Po ôsmich dekádach po jednom z najstrašnejších okamihov 2. svetovej vojny v kraji pod Javorinou vidno okolo jednotne vybudovaných pomníčkov v členitom teréne posledné kamenné základy domov, ktoré navždy pohltili cielene založené požiare. Uniknúť sa však z horiaceho inferna nepodarilo deviatim partizánom. Priviazaní reťazami na dobytok zhoreli zaživa v domoch Jansovcov a Kršákovcov potom, čo ich nemeckí okupanti poliali benzínom.

Uvidíte posledné zvyšky podpálených domov
V polovici zlomený starý strom v blízkosti pamätných miest akoby nechtiac symbolizoval vstup do vypálenej osady Nárcie neďaleko Starej Turej. Osady na kopaniciach, ktorá po skončení 2. svetovej vojny nebola už nikdy obnovená.
Chýbali iba dva mesiace, aby po definitívnom vyhnaní okupantov z našej krajiny mohli obyvatelia tejto viesky v odľahlých končinách podjavorinského kraja neďaleko dnešnej štátnej hranice s Českou republikou začať odznova svoj druhý život v mierových časoch. Opak sa však stal pravdou. Hoci im ostalo to najcennejšie – život, o všetko ostatné navždy prišli.
A tak vás po príchode na historické miesta smutne víta najprv tabuľka niekdajšieho domu, ktorý ľahol popolom. „Na tomto mieste stál dom číslo 850. Bol vypálený hitlerovskými fašistami v marci 1945. Jeho obyvateľmi boli Anna Jansová, Michal Janso, Emília Jansová, Ján Janso a Michal Janso,“ informuje zreteľný nápis na prvom pomníčku priamo v strede niekdajších priestorov domu, ktorí Nemci najprv vyrabovali a potom zapálili.
Okolo neho vyčnievajú posledné zvyšky základov štvorcového pôdorysu obydlia, ktoré postupne pohlcuje nemilosrdná príroda. Mrazy, nehostinné zimné mesiace s množstvom snehu v podjavorinskom kraji , striedanie ročných období, ale aj tráva, mach a zvetrávanie spôsobujú záverečnú fázu rozpadu aj tých najodolnejších základov.
Dvojicu zavraždených vystavili na výstrahu
Vráťme sa však do posledných momentov, keď v hustých lesoch nad Starou Turou v dnešnej časti nad Topoleckou stáli domy v osade Nárcie ešte v plnej sile aj so svojimi obyvateľmi. S obyvateľmi, ktorí mimoriadne agilným partizánom v tejto oblasti vždy pomáhali, ako sa dalo. To už mala za sebou veľkú tragédiu neďaleká, približne jeden kilometer vzdialená, osada Hlavina. Práve tu domácich obyvateľov za pomoc partizánom trýznili nacisti už 2. marca 1945. „2. marca obkolesili Hlavinu nemeckí vojaci. U miestneho obyvateľa Martina Kostelného bol hlavný zásobovač oddielu Hurban Gustáv Gavač s dvoma pomocníkmi. Pri úteku Nemci naňho strieľali, no podarilo sa mu uniknúť do lesa.

Jedného spolubojovníka však chytili, mučili a odsekávali mu prsty na rukách, až kým ich nedoviedol k domu Martina Kostelného. Ten vystúpil z hlúčika miestnych obyvateľov. Veliteľ komanda ho päsťou zrazil na zem a zastrelil,“ uvádza historik Dušan Halaj v staroturianskej monografii v kapitole Protifašistický odboj a SNP. To nebolo zďaleka všetko. Nacisti zabili aj jeho syna Pavla Kostolného. Následne zapálili ich dom a blízku stodolu Jána Ježíka.