NEMŠOVÁ. Rodák z nemšovskej mestskej časti Ľuborča Ondrej Chmelina (68) má na dvore svojho rodného domu nezvyčajný úkaz.
V jeho predzáhradke stojí kríž, ktorý tam v 20. rokoch minulého storočia postavili slovenskí katolíci. Tí odcestovali za lepším životom do Ameriky.
Kríž tento rok oslávi sto rokov existencie. Pri tejto príležitosti pán Chmelina dostal od mesta Nemšová dar a zápis do mestskej pamätnej knihy. Okrem toho je držiteľom viacerých slovenských rekordov, v roku 2005 dokonca získal titul Otec roka.
Chmelinovci sa o kríž starajú roky
Kríž stojí na pozemku rodiny Ondreja Chmelinu od nepamäti. Stál tam už, keď sa Ondrej Chmelina narodil.

„Pred päťdesiatimi rokmi ho však premiestnili žeriavom. Vtedy som bol na vojne. Keď som sa vrátil, už bol na svojom terajšom mieste. Sused vedľa postavil dom, museli sme zmeniť prístupovú cestu do dvora, tak sme museli kríž presunúť, aby sme sa dostali do dvora. Náš dom postavili v roku 1940,“ povedal.
Mená ľudí, ktorí kríž osadili, nepozná.
V článku sa okrem iného dočítate
- Ako sa Chmelinovci o kríž roky starajú,
- prečo ho museli v 50. rokoch presunúť na iné miesto,
- z akého dôvodu ho v Ľuborči pravdepodobne postavili,
- aké slovenské rekordy má Ondrej Chmelina na svojom konte,
- za čo získal v roku 2005 titul Otec roka.
„Je na ňom napísaný len rok. Snažil som sa o ňom dopátrať nejaké informácie, ale každý, kto by niečo k nemu vedel povedať, už zomrel,“ vysvetlil.
Napriek tomu, že kríž mu oficiálne nepatrí, stará sa oň rovnako, ako sa oň starali jeho rodičia.
„Treba ho raz za čas natrieť, opraviť, lebo sa rozpadal. Keď som bol malý chlapec, chodil som na čečinu a robili sme z nej veniec, ktorý sme na kríž každý rok na Dušičky zavesili.
Mená ľudí sa nedochovali
Kríž postavili v roku 1924 obyvatelia obce Ľuborča, ktorá je dnes súčasťou mesta Nemšová.
„Zatiaľ som neobjavila žiadne detailnejšie záznamy o tom, kto ho presne staval. Postavený bol však vďaka finančnej zbierke rodákov v Amerike,“ priblížila Miroslava Bachratá, kronikárka Nemšovej.
Záznam o jeho výstavbe je i v obecnej kronike z čias, keď existovala mestská časť s názvom Liborča.
„V tomto roku postavili aj kríž, ktorý stojí na zácestí u čísla 110. Okolo neho je malá záhradka, je opatrený nadpisom Na pamiatku od amerických katolíkov. Kríž bol vystavený zo zbierok ľuboreckých rodákov bývajúcich v Amerike,“ píše sa v dobovej kronike z roku 1924.
Známy nie je ani účel jeho osadenia.
„Podľa môjho názoru slúži ako pripomienka na rodákov, ktorí navždy opustili rodný kraj aby sa pamätalo, že i tam niekde ďaleko, žijú svoje životy ich blízki, naši bývalí spoluobčania Ľuborčania,“ domnieva sa Bachratá.
Vysťahovalectvo sa podľa prieskumu v dostupných archívoch v obci v prvej polovici 20. storočia dotklo približne 30 rodín. Niekde odišiel otec rodiny, inde celé rodiny.
„Niektorí sa vrátili, iní už nie,“ podotkla kronikárka.
Prví Ľuborčiania odišli v roku 1901. Väčšinou odchádzali do Chicaga v štáte Illinois, do Clevelandu v Ohiu a do Pittsburghu v Pensylvánii.
„V roku 1924 bolo v Amerike už značné zastúpenie našich občanov, ktorí si možno prostredníctvom práve tejto finančnej zbierky chceli uctiť a potešiť svojich blízkych, ktorých tu nechali a už možno nikdy nevideli. To by mohol byť druhý dôvod, prečo sa kríž postavil,“ dodala.

Poďakovali im za starostlivosť
Prednedávnom si mesto Nemšová pri príležitosti 100. výročia osadenia kríža uctilo dlhoročnú obetavosť a starostlivosť Ondreja Chmelinu i celej jeho rodiny o kríž a to zápisom do pamätnej knihy mesta Nemšová a darom, ktorý mu odovzdal primátor mesta.
„Vďaka rodine Chmelinovcov si pamiatku kríža môžeme pripomenúť i dnes. O kríž sa starajú už 82 rokov, z toho 51 rokov Margita Chmelinová a po nich Ondrej Chmelina so sestrou Margitou ďalších 31 rokov,“ uviedla Bachratá.
Pri príležitosti jubilea pripravujú i článok do miestnych novín, v ktorom chcú priblížiť osudy vysťahovalcov z Nemšovej.
„Tiež stále prebieha prieskum dostupných zdrojov o vysťahovalectve tejto mestskej časti do Ameriky v online archívoch,“ doplnila.

Kríž nesie aj na ramenách
Ondrej Chmelina nemá kríž len vo svojej predzáhradke. Ďalší ťažký kríž si väčšinu svojho života nesie na svojich ramenách. Už niekoľko desaťročí sa stará o svoje dve deti, ktoré sú ťažko postihnuté detskou mozgovou obrnou.
„Dvanásť rokov som vdovec a starám sa o svoje deti sám. Manželka zomrela na Mikuláša. To mi dal ako darček do čižmičky. Syn má 46 rokov a dcéra 33,“ povedal.
Za starostlivosť o svoje deti získal v roku 2005 ocenenie Otec roka. Nie je to však jediné ocenenie, ktoré má na konte.
Je držiteľom slovenského rekordu za najväčšiu závesnú ozdobu zo šípok a orechov, rekord zaznamenal i výrobou najdlhšej slamienky. Oba vznikli v roku 2016.
„Doviedla ma k tomu nuda. Robím to od piatich - šiestich rokov. Vtedy som to robil počas toho, ako som pásol kravy. Vyrábam podobné veci i z čili papričiek,“ uzavrel.