TRENČÍN. Trenčania z vnútrobloku Pádivec nie sú spokojní s výsledkom jeho komplexnej rekonštrukcie. Spísali petíciu, v ktorej požadujú výmenu niektorých prvkov na ihrisku, iné žiadajú úplne odstrániť.
Radnica túto petíciu zatiaľ nezaregistrovala, priznáva však, že staré prvky, ktoré na ihrisku i po obnove zachovala, spĺňajú bezpečnostný štandard a stačila ich renovácia. So zásadnými zmenami vo vnútrobloku už nepočíta.
Najviac im prekážajú staré herné prvky
Petičiarom najviac prekáža, že na ihrisku vnútrobloku nechali staré hracie prvky z roku 2008. Očakávali, že mesto ich odstráni a nahradí za nové.
„Sme presvedčení, že eurofondy nemali využiť na opravu starých herných prvkov, ale mali osadiť nové. Žiadame, aby boli nahradené funkčnými, estetickými a bezpečnými hernými prvkami, ktoré by mali mať deti v 21. storočí.,“ vysvetlila Romana Pavlačka, zakladateľka petície.
V pôvodnej vizualizácii vynoveného vnútrobloku boli podľa nej tri oporné oblúky, ktoré mali mať funkciu tienenia. Tie sú na ihrisku napokon len dva. Problém majú i s grilom, ktorý stojí desať metrov od parkoviska.
V článku sa okrem iného dočítate
- Čo petičiari požadujú,
- ktoré prvky sú podľa nich najviac problematické,
- ako na kritiku reaguje mesto,
- či radnica vyhovie ich požiadavkám.
„Ten gril je na uhlie, musíte si ho najskôr dokúpiť, aby ste si mohli ísť grilovať. Nie je tam stôl, ani stoličky, na ktoré by si človek mohol sadnúť, položiť jedlo, nakrájať si k tomu nejaký proviant,“ povedala.
Zbytočný sa petičiarom zdá i domček pre ježka.
„Komunikovali sme s odborníkom, ktorý vravel, že ježko sem nemá odkiaľ prísť a nebude tu bývať, lebo stále tu budú kričať deti. Rovnaká situácia platí i v prípade domčekov pre veveričky,“ uviedla.

Petíciu na internete doteraz podpísalo zhruba 60 ľudí, podpisy zbierali i osobne. K téme prebehla i diskusia v rámci výboru mestskej časti Sever.
„Povedali nám, že namontujú novú detskú hojdačku, všetko ostatné však zostane tak ako je, lebo vraj už s tým nemôžu hýbať,“ doplnila Pavlačka.
Situáciu môžu riešiť i na zastupiteľstve
Nevôľu obyvateľov vnútroblok zachytil i poslanec za mestskú časť Sever, Kamil Bystrický.
„Pokiaľ je situácia skutočne taká, ako sa miestnym javí, tak samozrejme, že to v poriadku podľa mňa nie je. Bude sa to musieť riešiť na mestskom zastupiteľstve,“ povedal.
Keďže ide o najväčšie ihrisko na Sihoti, očakáva, že bude disponovať podobnými kvalitami, ako je hracia plocha na Karpatskej ulici.
„Výsledok je zatiaľ taký, že pomerne široká skupina občanov je nespokojná s vývojom. Ak to bude vážna situácia, treba to posunúť na mestské zastupiteľstvo,“ dodal.
Priestor museli dočasne oplotiť
Podanie petície týkajúcej sa revitalizácie vnútrobloku Pádivec trenčianska radnica neeviduje.
V projekte však podľa samosprávy nejde len o rekonštrukciu detského ihriska, ale celého vnútrobloku. Sú v ňom umiestnené aj herné prvky pre deti, športové možnosti pre tínedžerov, mobiliár pre staršiu generáciu, priestor pre prírodovednú výučbu detí okolitých materských škôl.
„Celý priestor ukáže svoj potenciál, keď sa zazelenie tráva, rozkvitnú kvety a zapnú sa vodnú prvky,“ podotkla Erika Ságová, hovorkyňa mesta.
Celý projekt financovali s Európskou úniou vo výške 95 percent. Mesto na jeho realizáciu získalo nenávratný finančný príspevok necelých 860-tisíc eur. Celkovo šlo o investíciu za takmer 940-tisíc eur, mesto doplatilo zo svojho rozpočtu zhruba 80-tisíc eur.
„Práce boli riadne vysúťažené, všetky informácie sú verejne prístupné,“ priblížila s tým, že stavebné práce stáli zhruba 285-tisíc eur, herné prvky a mobiliár 480-tisíc eur a výsadba zelene a sadové úpravy približne 172-tisíc eur.
Ešte pred projektovaním najmä herných prvkov komunikovali projektantky z Kvitnúcich záhrad s užívateľmi pôvodného detského ihriska Pádivec. Práve z ich podnetov vzišlo, ktoré prvky tam chcú ponechať.
„Tie, ktoré boli z bezpečnostného hľadiska vyhovujúce a bolo možné ich renovovať, tam zostali. Príkladom je lanová dráha. Mrzí nás, že napriek opakovaným informáciám na mestských sociálnych sieťach, webe i v mestských novinách a tiež informácii v prevádzkovom poriadku, ľudia nerešpektovali výzvy neužívať priestor, nakoľko ešte nebol a stále nie je skolaudovaný,“ povedala Ságová s tým, že tak došlo k poškodeniu viacerých prvkov i zelene.
Aktuálne je preto celý priestor znovu dočasne oplotený.
„Zhotoviteľ opraví poškodenia, zároveň upraví niektoré prvky a doplní zeleň v rámci reklamácie. Oplotenie bude odstránené po skolaudovaní vnútrobloku. Dovtedy je vstup do daného priestoru zakázaný,“ dodala hovorkyňa.

Redukovali spevnené plochy
Obnova celého územia vnútrobloku významnou mierou podporila zelenú infraštruktúru a mesto je presvedčené, že posilní aj komunitné spolužitie.
„Snahou bolo redukovať nepotrebné spevnené plochy na úkor zelene a sústrediť jednotlivé aktivity do samostatných, plne vybavených funkčných zón. Súčasťou prác bola aj výmena a doplnenie mobiliáru, výmena povrchov komunikácií, bezbariérové prístupy, rekonštrukcia osvetlenia. Všetko s cieľom využiteľnosti, komfortu a bezpečnosti užívateľov,“ povedala Ságová.
V území integrujú prvky zelenej a sivej infraštruktúry pre trvalo udržateľné hospodárenie so zrážkovými vodami.
Vnútroblok je rozdelený na šesť hlavných zón tak, aby si tu každá veková skupina obyvateľov našla svoj priestor.
„Nad všetkým týmto stojí hlavná myšlienka „HMYZ“, ktorá je pretavená do tvarov spevnených plôch, herných prvkov, mobiliáru, osvetlenia i zelene,“ vysvetlila.
Vo vnútrobloku vysadili 37 stromov, 62 viackmenných kríkov, 155 krov, šesť popínavých rastlín, ale aj vyše 43 800 trvaliek a 1 060 cibuľovín. Trávnik sa bude zelenať na 4 102 metroch štvorcových.
„Samozrejmosťou bude zavlažovací systém. Osvetlenia vo vnútrobloku sme obnovili a rozšírili. Na základe podnetov občanov sme na niektorých svietidlách v blízkosti bytoviek utlmili svietivosť,“ podotkla hovorkyňa.
Priestor bude doplnený cyklostojanmi, odpadkovými košmi, stoličkami, kreslami, detskými stoličkami, stolmi a fontánou na pitie a umývanie rúk.
„Hmyzie domčeky, domčeky pre ježkov, vtáčie búdky, vtáčie hniezda a kŕmidlo pre veveričky môžu ľudia využiť na prikrmovanie zvieratiek a tým si uvedomovali ich prítomnosť v mestskom prostredí,“ uzavrela.