STARÁ TURÁ. Hoci jedna z najvýraznejších historickýchX pamiatok v centre mesta je popísaná na susediacom kovovom paneli zasadenom v betónovom podstavci ako pranier – kultúrna pamiatka zo 17. storočia, jej pôvod je dodnes zahalený rúškom tajomstva. Pohľady historikov na tento štvorboký kamenný stĺp s výškou približne tri metre s ihlanovitým ukončením a doslova neidentifikovateľnou kovovou rúrou na vrcholci sa výrazne líšia.
Hlavne najnovšie charakteristiky tohto piliera naznačujú, že pravdepodobne ako stĺp hanby nemusel nikdy ani slúžiť. Jedno je však isté. Ak by pranier nebol v decembri 1997 premiestnený na staroturianske námestie medzi potôčikom Tŕstie a rímskokatolíckym kostolom, bol by jeho osud zrejme spečatený a vzácny stĺp odsúdený na odchod do úplného zabudnutia.
Vandalmi zničený altánok obnovili a zrekonštruovali hasiči z Topoleckej Čítajte Okovy, v ktorých nemuseli byť odsúdenci
Pri slove pranier napadne každému okamžite predstava stĺpa hanby, pri ktorom je v okovách ako odstrašujúci prípad na určitú dobu pripútaný odsúdenec. Naničhodník, opilec, bohorúhač, neverník či im podobní. K dreveným a neskôr predovšetkým kamenným stĺpom na území našej krajiny bývali pripútaní ľudia, ktorí mali na krku zvyčajne pripevnenú aj tabuľku s charakteristikou svojho previnenia.
Prvé drevené kolky si v Starej Turej vyrábali sami na sústruhoch. Gule boli zo štetín a býčej krvi Čítajte Hoci sú na staroturianskej pamiatke pomenovanej pranier dodnes viditeľné zreteľne dve oceľové obruče, je možné, že v nich v Starej Turej nikto v histórii pripútaný na znak potupy a pozbavenia cti ani nebol. Niektoré zdroje totiž uvádzajú, že to okovy vôbec neboli. Jedným z dôvodov môže byť aj fakt, že pranier sa v mestách obvykle nachádzal na najfrekventovanejších miestach s veľkým pohybom obyvateľstva.
