V šiestich rokoch začínal ako futbalista v drese AS Trenčín. Na popud trénera Miroslava Karasa sa dal na atletiku. A urobil dobre.
Na nedávnych halových majstrovstvách Slovenska v Bratislave dýchal na chrbát špičkovému šprintérovi na 60 metrov Jánovi Volkovi, keď za ním zaostal iba o 15 stotín. K zisku striebornej medaily mu chýbala jediná stotina sekundy.
Hoci v Zamarovciach vlaky nejazdia, obec susediaca s krajským mestom Trenčín má svoj rýchlik. Má 18 rokov a volá sa MIROSLAV FUKSA najmladší (AK Slavia Trenčín o.z.).
Česi nám vsugerovali do hláv, že sme favoriti, spomína na Lillehammer Eduard Hartmann Čítajte Váš otec Miroslav v regióne dlhé roky pôsobil ako brankár. Vás však vidíme na bežeckých ováloch. Prečo?
Na futbalových ihriskách som začínal aj ja. Dokonca pod otcovým vedením v prípravkách AS Trenčín. Tréneri si všimli, že vynikám vo výbušnosti behu.
Dokázal som bez väčších problémov prešprintovať aj o dva roky starších hráčov. Preto vznikla dilema či by nebolo lepšie presedlať na atletiku.
Futbal som hral do 11 rokov. Potom prišla možnosť zúčastniť sa skúšok na osemročné športové gymnázium, ktoré som zvládol. A odvtedy hrá v mojom živote prím práve atletika.
Od začiatku ste sa venovali behom?
Na začiatku držala nado mnou ochrannú ruku trénerka pani Klimáčková. Robil som všetko. Behal dlhé i krátke trate. Hádzal som guľou.
V prvom rade potrebujete vyskúšať celé spektrum atletických športov, aby bolo vidieť, ktorý je pre dieťa ten najideálnejší.
Dnes sa špecializujem na šprinty na 60, 100 a 200 metrov.
Šuplerove dvojfázové tréningy? Rusko bolo iný level, spomína Starosta Čítajte Aké sú vaše najvýraznejšie úspechy?
Mám šesť titulov majstra Slovenska v behu na 60 metrov, 100 m a 200 m v kategóriách mladšieho a staršieho žiactva. A rád by som rovnaký titul získal aj medzi juniormi.
Na nedávnom halovom republikovom šampionáte ste získali bronzovú medailu v behu na 60 metrov a poriadne potrápili šampióna Jána Volka. Ako ste si preteky užili?
V prvom rade súťažiť s takou osobnosťou akou je Janko, je veľkým zážitkom. Z tretieho miesta mám radosť, hoci od strieborného Filipa Federiča ma delila jediná stotina sekundy.
Aj toto sa v článku dočítate
- Aké sú najbližšie ambície mladého bežca,
- ako vychádza s Jánom Volkom,
- ako sa Ján Volko správa voči ostatným pretekárom a v čom pre nich môže byť inšpiráciou,
- ako sa Miroslav Fuksa najmladší vyrovnáva so stresom,
- a ktoré časti bežeckej trate rozhodujú o úspechu bežca?
Najväčšou odmenou pre mňa bolo, keď sa Ján Volko vyjadril, že som ho v pretekoch potiahol za lepším výkonom.
Sprvu som to nechápal a mal som pocit, že to bolo práve naopak. Vraj ma periférne stále vnímal, že mu dýcham na chrbát a preto zo seba musel vydať maximum. Keď to povie majster Európy, má to pre mňa skutočne veľkú hodnotu.
