PODOLIE. Skúsenosti s futbalovou loptou a kopačkami dostali 9-ročného školáka Lukáša Mrekaja z Podolia až pred televíznu kameru. Keď tvorcovia úspešného dobového televízneho seriálu Dunaj, k vašim službám potrebovali do niekoľkých dielov malých futbalistov z „čias vojnového Slovenského štátu“, Lukášova mama Vita neváhala ani na sekundu.
Syna Lukáša prihlásila do komparzu do seriálu s vysokou sledovanosťou, ktorý môžete vidieť na obrazovkách TV Markíza každý utorok a štvrtok už vyše roka. Hoci si v ňom Lukáš Mrekaj zahral v partii ďalších chlapcov iba epizódnu krátku úlohu v niekoľkých dieloch, má zhovorčivý, milý a usmiaty chlapec zážitok z natáčania na celý život.

A zároveň sa vďaka seriálu naučil mnoho nového aj z histórie Slovenska. Z čias, keď sa v Bratislave otváral v roku 1939 vtedy veľmi moderný obchodný dom Dunaj a zároveň z čias, keď na dvere klopala tragická 2. svetová vojna, naplno sa rozbiehali protižidovské represálie a spoluobčania židovského pôvodu sa začali báť o svoj holý život.
Z čias, keď si židovskí chlapci nesmeli zahrať futbal s ostatnými kamarátmi a dostávali na odev židovskú žltú hviezdu, ktorá aj deti zo židovskej komunity mala navždy a definitívne vyradiť zo spoločnosti. A my sme sa práve s Lukášom Mrekajom a jeho mamičkou Vitou o nakrúcaní seriálu Dunaj, k vašim službám, rozprávali.
Lukáš, na úvod rozhovoru sa nám skús vlastnými slovami v krátkosti predstaviť.
Mám deväť rokov a navštevujem štvrtú triedu na prvom stupni v Základnej škole v Podolí. Veľmi rád mám telocvik, matematiku, prírodovedu, vlastivedu a výtvarnú výchovu, pretože rád kreslím a maľujem.

Som zároveň futbalista OŠK Podolie, kde hrám v kategórii žiakov.
Ako si sa dostal do seriálu z čias Slovenského štátu – Dunaj, k vašim službám?
Moja staršia sestra Julka chodí na konzervatórium, kde študuje herectvo. Kvôli mojej sestre sa mamička zapísala na facebooku do všetkých skupín, kde sa dajú nájsť komparzy a kastingy do filmov a seriálov. Takto by mohla sestre odporučiť niečo zaujímavé. A mama si všimla už dávnejšie, že hľadajú blondiaka v mojom veku, ale do iného seriálu. Do seriálu Nemocnica. Poslali mi z tohto seriálu kratučkú ukážku scenára, ktorú som mal zahrať.
Ty si účinkoval teda už v seriáli Nemocnica?
Nie. Napokon som sa tam nedostal. Dostal som sa do užšieho výberu troch chlapcov, ktorí spĺňali kritériá. Bohužiaľ, do tohto seriálu ma nevybrali. A tak mamina sledovala ďalšie kastingy. Keď do seriálu Dunaj, k vašim službám hľadali futbalistov v mojom veku, tak sme využili túto šancu. Pretože sa v Podolí venujem futbalu a hrávam za klub OŠK Podolie. Tak to bolo jasné, že to chcem skúsiť.
Lukáš, ty si ešte malý chlapec a tento seriál je určený dospelým divákom. Vedel si vôbec, že tento seriál v televízii dvakrát do týždňa už od januára 2023 vysielajú?
Áno, vedel som o tomto seriáli. Párkrát som z neho pri rodičoch niečo aj videl a pozeral. A keď ma do seriálu vybrali prostredníctvom krátkej videovizitky, tak som sa veľmi potešil. To, že sa venujem futbalu a trénujem, bolo pre môj výber asi rozhodujúce. Ja už som tam potom prišiel na hotovú vec, hrať v seriáli s ďalšími kamarátmi futbal. Akurát sme neboli oblečení v dresoch a kopačkách, ale v dobových odevoch z čias Slovenského štátu.
Ako si sa ocitol po prvýkrát pred televíznou kamerou?
Najprv som sedel v šatni, kde som sa prezliekol do krátkych nohavíc a svetríka. Už v šatni som sa stretol s ďalšími deťmi, ktoré mali hrať futbal spolu so mnou. Upravili mi účes, lebo v tých časoch vraj chalani nenosili ofiny. Tak ma „ulízali“ do boku. Natáčalo sa to v Marianke v priestoroch kláštora františkánov. Futbal sme hrali ma trávniku priamo na nádvorí.
Ako dlho trvalo natáčanie scén, kde si sa viackrát objavil?
Počas prvého dňa sa natáčali štyri scénky. Každá trvala približne 15 – 20 minút. Všetko bolo presne rozrátané, aby dodržali časový harmonogram. Bolo to veľmi príjemné. Produkcia sa o všetko perfektne postarala. A potom sme ešte jeden deň natáčali ďalšie scény. V ten deň sme mali znovu natáčať vonku. Ale bol napadnutý sneh a zima, my sme mali dobové topánky a nechceli, aby sme prechladli alebo ochoreli. Tak sme natáčali vo vnútri na chodbe. Malo to vyzerať tak, že sa pripravujeme hrať futbal. Bol som dohromady nakrúcať v Marianke dva dni, ale s veľkým časovým odstupom.
Koľkokrát ťa teda uvidíme v seriáli?
Najprv sa objavím na krátku chvíľku v takom kruhu chlapcov, s ktorým hrám futbal. V ďalších záberoch, ako hráme s chlapcami na dvore futbal, ja tam vykopávam loptu. A potom aj v scénke s dospelým hercom Petrom Pechom, ktorý hrá v seriáli Michala Belana, a herečkou Lesanou Krauskovou, ktorá hrá Alenku. Mal som radosť, keď bol v seriáli „Michal“ pri mne. A neskôr pribudnú zábery v ďalšom dieli z interiéru. Boli sme v seriáli všetci oblečení akoby v odevoch po otcovi alebo po starších bratoch. Ja som mal pri futbale oblečené trojštrvrťové krátke nohavice na trakoch, biely sveter. Tričko pod ním ani nebolo vidno.
Odkiaľ boli tvoji futbaloví spoluhráči v seriáli?
Bolo nás spolu najprv deväť chlapcov. Väčšina bola z blízkosti Marianky a Bratislavy alebo priamo z nej, ale bol tam aj chlapec z Prievidze. Našiel som si tam aj troch výborných kamarátov. Najviac som sa spriatelil s Danielom, Paťkom a Zaškom. Boli tam chlapci vo veku osem až jedenásť rokov, v škole sú tretiaci, štvrtáci i piatak.
Ty si sa tam dva dni stretával aj s hviezdami seriálu Dunaj, k vašim službám. Ako si spomínaš na profesionálnych hercov?
Bol som aj pri jednej z hlavných postáv seriálu. Herec Marek Rozkoš hrá v seriáli Petra Kučeru. On tam je synom majiteľa a spolumajiteľ obchodného domu Dunaj.
Všetky mamičky chlapcov, ktoré tam na nás čakali, sa s ním chceli odfotiť. Ale nikto si na to počas natáčania netrúfol, pretože na to nebol čas. Povedal som im, že to vybavím a oslovil som ho s tým, či nemá chvíľku čas. Sľúbil, že sa vráti hneď, keď natočí jednu scénu. Naozaj sa vrátil a všetky mamičky vytiahli mobily. Veľmi príjemné bolo aj natáčanie s hercom Petrom Pechom, ktorý hrá Michala, a s herečkou Lesanou Krauskovou, ktorá hrá Alenku Valentovú a v seriáli účinkuje ako predavačka módy v obchodnom dome Dunaj. Všetci boli milí, úžasní a priateľskí.
Ako zvládal natáčanie s deviatimi malými chlapcami režisér seriálu?
Úplne v pohode, nemal s nami žiadne problémy. Len sme sa nesmeli pozrieť nikdy do kamery. Nesmeli sme si kameru vôbec všímať, tá pre nás neexistovala. Mali sme „hrať“, že hráme futbal. My sme to hrali tak, že hráme naozaj futbal a vôbec sme si pritom neuvedomovali, že hráme futbal kvôli tomu, aby nás natočili do záberov v deji seriálu.
Mal si pred kamerou trému?
Ani nie. Trému som nemal. V základnej škole v Podolí sa zúčastňujem rôznych súťaží a dosť často chodím vystupovať. Teraz napríklad pripravujeme vystúpenie k výročiu našej školy, ktorá oslavuje 60 rokov od založenia. Tam budem robiť stoličkový tanec a ešte jednu scénku. Chodievam recitovať, hrám aj na klavíri, rád rozprávam. A keď som sa videl doma pri pozeraní dielu, v ktorom účinkujem, na televíznej obrazovke, bol to naozaj príjemný pocit. Bol som spokojný. Je to pre mňa zážitok na celý život, nikdy na to natáčanie nezabudnem.
Ako reagovali spolužiaci, že ťa môžu vidieť v televíznom seriáli Dunaj, k vašim službám?
Povedal som im, že ma tam môžu vidieť. A my sme ešte malí žiaci a takéto seriály nepozeráme. Ale keď som im povedal, že tam budem, tak to s rodičmi chceli pozerať. Boli radi, že ma videli. A mňa by zrejme bavilo, keby som sa stal v budúcnosti hercom. Asi by ma zaujímalo, keby som mohol hrať aj ako dospelý vo filmoch či v seriáloch.
Seriál má aj závažný dobový historický dosah. Ty si ešte malý chlapec. Čo si sa nové dozvedel a naučil z našej histórie vďaka seriálu Dunaj, k vašim službám?
Ja som sa najmä bližšie dozvedel, ako sa počas vojny rozdeľovali ľudia na židov a nežidov. Aj keď som o tom niečo z histórie už vedel. Židia nemali práva. Ale teraz vďaka seriálu si to dokážem predstaviť, ako to bolo. Strašné a nepredstaviteľné, ako si ľudia dokážu ubližovať a akí ľudia vedia byť. Bolo smutné, keď židovský chlapec nemohol hrať kedysi dávno s ostatnými chlapcami ani futbal. Ale seriálový Michal v scénke zabezpečil, aby aj chlapec žid mohol s nami hrať futbal.