Je to už 30 rokov, odkedy sa v nórskom meste Lillehammer uskutočnili zimné olympijské hry, ktoré boli pre Slovensko prvé v ére samostatnosti. Slovenskí hokejisti sa pôvodne na severe Európy nemali predstaviť.
Vďaka rýchlym krokom na diplomatickom poli sa v roku 1993 najskôr na prelome augusta a septembra predstavili na kvalifikačnom turnaji v Sheffielde, ktorý vyhrali a zabezpečili si miestenku do Nórska.
Šuplerove dvojfázové tréningy? Rusko bolo iný level, spomína Starosta Čítajte V základnej skupine olympijského turnaja potom trikrát zvíťazili a dva razy remizovali, vďaka čomu si vybojovali prvé miesto v skupine. Štvrťfinálová prehra proti Rusku (2:3 po predĺžení) znamenala, že Slováci bojovali napokon o umiestnenie a skončili na šiestej priečke.
Jedným z ťahúňov mužstva bol brankár Eduard Hartmann. Dnes 58-ročný funkcionár pôsobí na pozícii manažéra pre legislatívu a organizáciu zápasov Dukly Trenčín.
Aj toto sa v článku dočítate
- Cítili Slováci v Lillehammeri, že sa nad nim svetová špička úškŕňa,
- ako to bolo v otázke materiálneho zabezpečenia reprezentačného tímu,
- vnímali hráči silnú podporu zo Slovenska,mal náš tím kvalitu na medailové pozície,
- dostal Eduard Hartmann po turnaji lukratívne ponuky,
- čo sa dialo v kabíne po zápase proti Rusku a s akou taktikou na Slovákov vyrukovali Česi?
V týchto dňoch si pripomíname tridsať rokov od olympijských hier v Lillehammeri. Ako si na ne spomínate?
Išlo azda o môj najvydarenejší turnaj plný skvelých zážitkov. Dokázali sme uhrať dobré výsledky, pritom iba málokto vedel, kde sa Slovensko nachádza. Cestovali sme do Nórska s malou dušičkou a nakoniec z nás boli všetci príjemne prekvapení. Zdolali sme finalistu z Kanady a remizovali s víťazným tímom zo Švédska, čo možno považovať za úspech.
Slováci sa ale predstaviť na olympijskom turnaji nemuseli, nebyť diplomatických ťahov hokejových predstaviteľov. Vnímali ste osobne, ako sa situácia vyvíjala?
Samozrejme. Najskôr to vyzeralo, že nebudeme mať šancu predstaviť sa medzi najlepšími tímami. Rozhodli dobré diplomatické styky a presadila so, aby sme vôbec mohli vycestovať na kvalifikáciu do britského Sheffieldu.
V konkurencii Lotyšska, Poľska, Japonska a domácej Veľkej Británie sme dokázali byť úspešní. Lotyšov ako najvážnejších konkurentov v bráne s Artursom Irbem sme zdolali vysoko 7:1.
Radivojevič nepečie, no spoluhráčov pohostí koláčmi Čítajte Ukázali sme, že hokejový svet s nami bude musieť počítať, aj keď šlo o turnaj, kde nastúpili až krajiny druhého sledu.
Cestovali ste do Sheffieldu s presvedčením, že vyhráte a postúpite?
Nie. Bol to predsa prvý vážny turnaj v našej histórii.
Predchádzalo mu prvé sústredenie v Bojniciach, kde bolo pozvaných takmer päťdesiat hráčov. Medzi nimi aj legendy ako Rusnák, Slanina, Liba. Z toho veľkého počtu hráčov sa vyberala skupina hokejistov, ktorá mala byť súčasťou mužstva pre kvalifikáciu.
Určite sme na turnaj neprišli v pozícii favoritov a frajerov. Ťahali sme však za jednu stranu povrazu a mali sme aj kvalitu. Vzájomne sme sa podporovali a pomáhali si, čo bolo na ľade vidieť.
Cítili ste v Lillehammeri, že sa na našu adresu hokejová špička troška uškŕňa?
