Radošinské naivné divadlo oslávilo koncom decembra 60 rokov svojej existencie. Príbeh divadla sa začal písať v roku 1963, kedy, vtedy iba 19-ročný STANISLAV ŠTEPKA, uviedol deň po Vianociach svoju prvú divadelnú hru Nemé tváre, alebo Zver sa píše s veľkým Z.
Župa zafinancuje rekonštrukciu autobusovej stanice v Trenčíne Čítajte „Nemal som vtedy ani najnaivnejší sen, že to, čo vtedy vzniklo na javisku radošinského kultúrneho domu, sa raz, povedzme vo vylepšenej divadelnej podobe, dožije sedemdesiatich autorských premiér a vyše desaťtisíc repríz po Slovensku, Čechách, Kanade, USA, Veľkej Británii, Austrálii a čo ja viem kde,“ povedal šéf Radošinského naivného divadla na margo posledných šiestich dekád s tým, že vždy len išiel za svojím snom.
V rozhovore, ktorý vznikol pri príležitosti návratu divadla do Bánoviec nad Bebravou po takmer siedmych rokoch s inscenáciou Madona s dieťaťom, prezradil, či ich predstavenia dokážu stále osloviť súčasnú mládež, prečo vníma bicykel ako jeden z divov sveta, ale i to, čo musia spĺňať herci, ktorí chcú v Radošinskom naivnom divadle účinkovať.
Pred predstavením mi jeden z vašich kolegov prezradil, že nemáte mobilný telefón.
Je to pravda. Nemám mobilný telefón.
V rozhovore sa taktiež dočítate
- Ako spätne vníma úspech Radošinského naivného divadla,
- ako dokáže fungovať bez mobilného telefónu,
- prečo považuje bicykel za jeden z divov sveta,
- aké schopnosti musia mať herci, ktorí chcú v jeho divadle účinkovať,
- či majú o ich divadelné predstavenia záujem i súčasní mladí ľudia.
Dá sa z technického hľadiska v súčasnosti bez mobilného telefónu plnohodnotne pracovne existovať?
Nemám s tým roky žiadne problémy. Čo sa týka divadla, všetko zariadi moja pravá ruka, náš manažér pán Ladislav Hubáček. Na komunikáciu využívam emailovú službu. A ak si potrebujem niečo telefonicky súrne dohodnúť či vybaviť, máme v byte normálny telefón.
V kontraste s tým, vo vašich aktuálnych divadelných predstaveniach, sú referencie i na súčasné technologické trendy. Vraví sa, že keď chce človek o niečom písať, musí to i sám zažiť. Vystačíte si v rámci tejto témy s „odpozeraním“ od iných ľudí?
Niektoré veci nemusím na vlastnej koži zažiť, zrejme ani vy. Ale snažím sa o nich čo najviac dozvedieť vtedy, keď chcem o nich písať.
V jednom z vašich aktuálnejších predstavení, Madona s dieťaťom, je malým príbehovým prvkom i bicykel, ktorý sa objavuje naprieč celým portfóliom vašich divadelných hier. Čo pre vás predstavuje bicykel ako objekt?
Som rád, že ste si to všimli, je to tak. Bicykel je môj veľký zázrak od detstva. Viezť sa na niečom, čo má štyri kolesá, prosím, to sa dá pochopiť.
