Na tréningy prichádza s telefónom na uchu. Hrajúci starosta má vzornú dochádzku

Zavrie starostovskú kanceláriu a ide priamo na tréning. Na začiatku zimnej prípravy má priam vzornú dochádzku. Rastislav Bobocký patrí medzi nosné osobnosti kabíny piatoligového Podolia. Čelný predstaviteľ obce je v širokom regióne raritou. V Trenčianskom kraji nenastupuje vo vyššej súťaži žiadny starosta ani primátor.

Napísali sme Napísali sme Radivojevič nepečie, no spoluhráčov pohostí koláčmi Čítajte 

Predseda klubu aj s trénerom vás chválili za príkladnú tréningovú dochádzku počas zimnej prípravy. Ako to robíte, že stíhate zosúladiť všetky povinnosti?

Záleží na tom, ako si nastavíte harmonogram. Veľakrát ide futbal na úkor rodiny i voľného času. Veľká vďaka v tomto smere patrí tolerantnej manželke. Občas so synčekom a dcérkou prídu pozrieť na naše tréningy.

Musím sa však priznať, že minulý rok som počas tréningových jednotiek dosť absentoval a bol som rád, ak som občas stihol tréning dvakrát do týždňa.

Aktuálne sa počas zimnej prípravy snažím dostať do kondície a pristupujem k tréningom s plnou zodpovednosťou a naplno.

Napísali sme Napísali sme Za rok a pol strelil 19 gólov. Beckenbauer z Hôrky je efektívnejší ako útočníci Čítajte 

Z úradu odchádzam okolo pol piatej, doma zoberiem veci na tréning. Končíme o siedmej hodine. Na jednej strane je to vyčerpávajúce, no beriem futbal ako psychohygienu. Idem si na ihrisko oddýchnuť a myšlienky venujem iným ako pracovným povinnostiam.

Niektorí starostovia chodia cvičiť, iní behať. Ja sa chodím uvoľniť na futbalový štadión.

Nefrflú vám občania, že sa až príliš zaujímate o futbal?

S tým som sa ešte nestretol. Mal som už myšlienky, že by som skončil a trénovať chodil iba podľa toho, ako mi čas dovolí. Piata liga je predsa len náročná súťaž. Aj na kondíciu aj časovo z hľadiska cestovania. Za vzdialenejšími súpermi veľakrát cestujem autom a nie s tímom, aby som hodinu, možno hodinu a pol času ušetril.

Naši spoluobčania ma skôr podporujú, aby som hral a šiel vzorom mladším hráčom.

Kto iný ako starosta by mal ísť spoluhráčom príkladom. Cítite kolektívnu zodpovednosť?

Samozrejme, presne takto to vnímam. Snažím sa byť vzorom s vierou, že mladší chlapci odo mňa niečo odpozerajú.

Na tréningy prichádzam ešte s telefónom na uchu a po ňom vybavujem neprijaté hovory. Aj sa ma niekedy pýtajú, ako všetko dokážem stíhať.

Dedinský futbal ide pomalými krokmi do úzadia. Má ešte v regióne cveng?

Staršia generácia ho berie vážne. Hovorím o pánoch, ktorí hrávali v 80. a 90. rokoch a dnes majú okolo šesťdesiat až sedemdesiat rokov. Mladšia generácia ho už vníma inak.

U nás v klube a obci futbal prestíž určite má. Preto sme prijali pred minulou sezónou možnosť doplnenia piatej ligy. Sezóna 2021/2022 sa nám vydarila. Povedali sme si, že kedy máme postúpiť, ak nie práve teraz?!

Dnes silnejú hlasy, aby sme sa do šiestej ligy vrátili späť. Piata najvyššia súťaž je náročná súťaž. Po finančnej stránke sme stabilizovaný klub. Horšie je to v oblasti hráčskeho kádra. Nájsť mladých a zanietených pre futbal nie je jednoduchá úloha. Jednou vecou je ich do klubu pritiahnuť a druhou, azda ešte náročnejšou, udržať. Musím povedať, že niektorí majú problém s tréningovou morálkou i zodpovednosťou voči kolektívu.

Má piata liga prestíž medzi vašimi kolegami – starostami?

Neviem to posúdiť. Stretávam sa s Františkom Matušíkom z Domaniže. Inak príliš starostov na ihriskách nevidieť. Viac si spomínam na nižšiu súťaž, kde chodili kolegovia napr. z Košece či Plevníka-Drienového.

Vnímajú súperi Rastislava Bobockého z Podolia, že je hrajúcim starostom?

Určite áno. Bežne na mňa spoluhráči alebo aj tréner pokrikujú prezývkou starosta, takže vedia, že ten pán na kraji obrany alebo zálohy je na čele obce Podolie. V súťaži som jediným hrajúcim richtárom, takže také správy sa šíria rýchlo.

Kapitánsku pásku má zväčša na rukáve Milan Ohrablo. Prečo nepripadla vám?

Práveže som vždy hovoril, aby si ju zobral niekto iný. Milan Ohrablo je najstarším hráčom. Pre klub odvádza roky výborné služby. Ak nie je na ihrisku, nosím ju ja, ale nehrniem sa za tým.

Futbal je pre mňa psychohygiena. Nechcem, aby som sa dostal do pozície, že si ľudia budú myslieť, že chcem byť silou mocou kapitánom.

Nechcem na seba zbytočne upozorňovať. Pri veľkom pracovnom vypätí som práveže rád, ak som na ihrisku iba vedený a nemusím viesť ja.

Samozrejme, ak je to potrebné, preberiem tréningovú jednotku miesto nášho trénera Branislava Palkecha, keďže som vyštudovaný učiteľ telocvikár a dlhé roky som viedol mládežnícke tímy.

Dávate si z pozície čelného predstaviteľa obce na ihrisku pozor, akým spôsobom sa prezentujete?

S týmto som vysporiadaný. Vo všeobecnosti si dávam pozor na jazyk. Takmer vôbec nepoužívam expresívne slová.

Na zápase občas nastane nával emócií voči rozhodcom. Občas sa mi stane, že nesúhlasím s ich verdiktmi. Ak som vnútorne presvedčený, že nerozhodli správne, idem s nimi do konfrontácie. Spomínam si na jeden vyhrotenejší moment v Chocholnej-Velčiciach, kde som cítil veľkú krivdu.

Dbáte v domácich ligových stretnutiach na komfort pre kolektív súpera?

V tejto oblasti máme dvoch skvelých ľudí, ktorí sa starajú nie len o nás, ale aj o hosťujúci kolektív. Ide o manželov Majku a Rudka Bobockých. Mnohí súperi sú prekvapení, ako je o nich postarané a vážia si to. Odplatu na ich štadiónoch nečakáme, ale zväčša sa nám odplatia rovnakou mincou. Pre hosťujúci kolektív je pripravený v šatni pitný režim, ovocné misy a aj niečo sladké na zahryznutie.

Pohostíme hosťujúci tím a rovnako aj rozhodcov. Bez ohľadu na to, čo sa na ihrisku dialo, pretože čo sa stalo za deväťdesiat minút, zostáva na trávniku. Po zápase emócie opadnú a všetci sme kamaráti. Sadneme si, porozprávame sa. Futbal by mal v prvom rade ľudí spájať.

Po jesennej časti má Podolie na konte iba päť bodov. Ako sa pozeráte na prvú polovicu sezóny?

Sme špecifický tím. Hoci máme len päť bodov, keď ku nám príde súper, má pocit, akoby sme boli v strede tabuľky. Nie sme nervózni, ale vyrovnaní. Počet bodov berieme ako fakt, na čo aktuálne máme. Mohli sme byť na tom určite aj lepšie, keďže sme zbytočne stratili približne sedem bodov.

Napadne mi duel proti Myjave B, kde prehra skutočne výrazne mrzela. Prehrávali sme 0:2, otočili na 3:2, aby sme následne v priebehu dvoch minút inkasovali dvakrát. Súpera sme už mali na lopatkách, ale prišiel výpadok, ktorý je pre našu poslednú jeseň príznačný.

Z našich výsledkov však nerobíme tragédiu. Do každého stretnutia ideme s cieľom zvíťaziť. Keď aj prehráme, nejde predsa o život.

Bude prioritou pre jarnú časť záchrana?

Máme cieľ, aby sme neboli priamo zostupujúcim tímom. To je splniteľná úloha. Ako som už spomínal, vedieme debaty, kam by sme sa následne prihlásili pre nový ročník.

Berieme do úvahy fakt, že je veľkým problémom, aby sme sa v dostatočných počtoch stretávali trikrát do týždňa na tréningoch. Chlapci majú pracovné a školské povinnosti. V neposlednom rade nedostávajú výplaty na mesačnej báze, čo hrá tiež svoju rolu. Na druhej strane, aj v kluboch, kde dostávajú hráči určité všimné, už pociťujú problém zohnať patričnú ľudskú kvalitu.