TRENČÍN. História Trenčianskej župy siaha do 11. storočia, do súčasnosti viackrát zásadne zmenila svoju podobu. Niekoľko rokov dokonca vôbec neexistovala.
V priestoroch krajského úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) umiestnili symbolický kľúč od župy.
Zároveň je kľúčom od Trenčianskeho hradu, najväčšieho symbolu župného mesta.
Kľúč bol pôvodne zo železa
"Je asi najväčším symbolom trenčianskej župy. Je dobré si touto cestou pripomenúť históriu. Pribudnú k nemu i ďalšie veci, ktoré župu tvoria - pečatidlo, kniha, pribudnú i zriaďovacie listiny,“ priblížil Jaroslav Baška, predseda TSK.
V článku sa okrem iného dočítate
- Ako vyrobili symbolický kľúč,
- kedy vznikla Trenčianska župa,
- ako vyzeral jej vývoj naprieč storočiami,
- v ktorých rokoch zanikla a prečo,
- akú funkciu mali v minulosti župani a podžupani,
- ako Trenčania reagovali na zbavenie štatútu krajského mesta.
Vitrínu i s kľúčom umiestnili pod tabuľou súčasných reprezentantov župy.
„Myslím si, že je to preň vhodné a dôstojné miesto. Kľúč má už zhruba desať rokov. Pôvodne bol vyrobený zo železa, jeho terajšia podoba je z iných hodnotných kovov. Na truhlici sú rôzne erby, napríklad rodiny Zápolských, ktorá rozšírila Trenčiansky hrad. Taktiež je tu Barbora Celjská, Matúš Čák Trenčiansky,“ dodal.
Palubovka v športovej hale je v havarijnom stave. Mesto ju plánuje opraviť Čítajte Župám predchádzali komitáty
Počiatok histórie Trenčianskeho kraja siaha do prvej polovice 11. storočia, kedy vznikol Trenčiansky komitát. Ten patrí medzi jeden z najstarších na území Slovenska.
„Pri vývoji župného zriadenia na Slovensku hovoríme o troch hlavných fázach. Najstaršia fáza kráľovských komitátov je od 11. do 14. storočia. Druhá fáza je od 14. storočia, kedy sa komitáty menia na šľachtické stolice, po rok 1848. Posledná fáza štátnych žúp trvala do roku 1923,“ povedal Tomáš Michalík, zástupca riaditeľa Trenčianskeho múzea v Trenčíne.
V časoch prvej fázy bol na čele každého komitátu župan, ktorý bol predĺženou rukou kráľa.
„Župan bol vykonávateľom kráľovej vôle v týchto regiónoch. To sa zmenilo začiatkom 14. storočia, ktoré je u nás spojené s obdobím Matúša Čáka Trenčianskeho. K moci sa postupne dostávala uhorská šľachta, ktorá si postupne, najmä v stoliciach, upevňovala svoje postavenie,“ uviedol.
Komitáty sa v tomto období pretransformovali na šľachtické stolice. Župan už nebol kráľovským úradníkom, ale reprezentantom práv stoličnej šľachty.
„V tomto období, trvajúcom zhruba 500 rokov, sa definitívne etablujú hranice Trenčianskej stolice, ktorá sa nachádzala na severozápadnom okraji Uhorského kráľovstva, na jeho hraniciach s Moravou a Poľskom. Východné hranice definovala Malá Fatra, severný a južný koniec zas geomorfologické brány. Na severe je to približne línia Strečno – Starhrad, na juhu zas okolie Beckova. Trenčianska stolica tak na východe susedila s Oravskou stolicou a Turčianskou stolicou a na juhu s Nitrianskou stolicou“ priblížil Michalík.
Reprezentantom reálnej politickej moci v tých časoch bol podžupan, pretože župani nezriedka pôsobili priamo na kráľovskom dvore. Podžupan žil so šľachticmi na župe a riešil ich problémy.
Sídlo Trenčianskej stolice bolo dlhodobo na Trenčianskom hrade, v 17. storočí sa presunulo do mesta Trenčín. V 60. rokoch 18. storočia bol postavený Župný dom, ktorý bol dlhodobo sídlom stolice a ktorý je dnes sídlom Trenčianskeho múzea.
Tu sa aj odohrávali generálne kongregácie, ktoré možno rámcovo prirovnať k dnešným zasadnutiam zastupiteľstva samosprávneho kraja.
V roku 1923 prestal byť Trenčín po asi 900 rokoch župným sídlom.
Reforma regionálneho rozdelenia vyvolala v Trenčíne veľké pobúrenie
V dobových Trenčianskych novinách boli medializované rôzne prosbopisy prezidentovi Masarykovi, ktorý ich odignoroval. Trenčianski mešťania boli veľmi urazení, keďže po storočiach mesto prestalo byť sídlom župy,“ povedal Michalík.
Do roku 1928 patrilo územie väčšiny historickej Trenčianskej župy do Považskej veľžupy, ktorá sídlila v meste Martin.
„V období od roku 1928 do 1938 malo územie celého Slovenska postavenie takzvanej Slovenskej krajiny, ktorá mala svojho prezidenta, pričom župy neexistovali. V roku 1940, počas vojnovej Slovenskej republiky, sa Trenčín opäť na päť rokov stal sídlom Trenčianskej župy,“ povedal historik.
V 50. rokoch bol okres Trenčín súčasťou Bratislavského kraja.
„Až v roku 1960 vzniklo rozdelenie, ktoré v mysliach Slovákov prežíva dodnes, to je rozdelenie územia Slovenska na Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský kraj. V roku 2001 bol prijatý zákon o samosprávnych krajoch, od tohto roku tak začína písať svoju históriu aj súčasný Trenčiansky samosprávny kraj,“ dodal.
Do štadióna Pavla Demitru nalejú milióny, pocítia to hráči aj diváci Čítajte Ručná výroba
Kľúč a ostatné súvisiace predmety vyrobila strojárska firma z Beluše.
„Pre nás to bola zvláštna situácia, pretože, hoci väčšinou takéto výrobky pre múzeá vyrábame modernými technológiami už dlho, tento predmet sme vyrábali celý ručne a pomerne pomaly,“ priblížil Ján Michálek, obchodný riaditeľ zhotoviteľa.
Výroba bola podľa jeho slov náročná, hoci to tak nemusí na prvá pohľad vyzerať.
„Veľmi si to vážime. Dúfam, že sa prevedenie bude páčiť návštevníkom a záujemcom histórie,“ uzavrel.
