BOŠÁCA. Nádherný ľadový medveď má svojich pribúdajúcich priaznivcov predovšetkým z radov detí, ale i dospelých. Pred silnými mrazmi, ktoré náš región zachvátili v uplynulom období, ho chráni krásny červený šál obviazaný okolo krku a červená čiapka s podobným vzorom.
A hoci sa tuhé mrazy zaobišli zatiaľ bez sneženia, mladý maco, ktorý má v rodnom liste zapísaný mikulášsky dátum – 6. december 2023, má v rukách pripravený pre každý prípad odhŕňač snehu. Z jeho príchodu do Bošáce sa teší určite najviac obyvateľka tejto obce Monika Vavrová. Práve vďaka šikovným Monikiným rukám a jej pozitívnej mysli uzrel prvý bošácky ľadový medveď svetlo sveta.
Reštaurátorka starožitných váh: Váhy mi otvárajú svoju dušu a šepkajú príbeh Čítajte Vidieť ho môžete aj v noci. Vďaka žiarivkám v jeho blízkosti sa okamžite vo večernom tichu ocitnete v rozprávkovom príbehu. S autorkou milého ľadového medveďa, ktorý je už na prvý pohľad dobráckej povahy, sme sa rozprávali v prítomnosti statného maca. Vo fantázii jeho stvoriteľky, Moniky Vavrovej, sa neustále premietajú netradičné nápady spojené s dobrou náladou. V Bošáci je už známa vďaka svojej zaujímavej tvorbe, s ktorou sa rada podelí a urobí priaznivcov veselej nálady šťastnými.
Začalo to vrecúškom na vracanie. Dnes sa mu podpisujú krásne letušky Čítajte Netypické oživenie ľadového medveďa
Inšpirácia k vzniku ľadového medveďa bola netradičná. „Prerábame v okolí domu a ostala nám tam veľká kopa hliny. Zatiaľ sme ju kvôli nepriaznivému počasiu neodpratali a ostala nám tam počas zimy. Možno ju hneď na jar na dorovnávanie aj využijeme.
A mne to dosť kazilo pohľad v predzáhradke, tak som sa rozhodla tú kopu hliny netradičným spôsobom využiť. Hlinu som prekryla bielou zakrývacou textíliou. A začala som premýšľať, ako by som po prekrytí túto bielu kopu zatraktívnila, aby to od cesty nevyzeralo zle,“ usmiala sa Monika Vavrová.
A ľadový medveď sa stal unikátnym východiskom, ako spríjemniť pohľad na textíliou ukrytú hŕbu hliny. Práve táto biela kopa po aranžovaní maca do vhodného priestoru pôsobí ako jedna z veľkej časti jeho mocného tela. Stačilo k nej zospodu prirobiť veľké labky a na bielu hŕbu meniacu sa na telo ľadového medveďa postupne pridávať trup, hlavu, ušká, predné labky, ústa, oči i nos.
„Vlastne mi stačilo vytvoriť polovicu tela s horným párom labiek a pohrať sa s tvorbou jeho hlavy. A keď nasneží, vyzerá to dokonca tak, že maco je ukrytý pod kopou snehu,“ prezradila autorka myšlienky jeho vzniku.
Ľadový medveď sa rodil dva dni
Mocný ľadový medveď má typickú bielu kožušinu, dobrácky pohľad a očká, ktorými sa rád pozrie na okoloidúcich zvedavcov. Na labkách mu svietia čierne pazúriky a aby nebol osamotený, v jeho blízkosti sa usmieva drobný tučniak a na hojdačke oddychujúci minisnehuliak. Aby boli dobre zladení, čiapky a šály majú červené aj snehuliak s tučniakom.
„Bošácky ľadový medveď má vnútro svojho veľkého tela vyplnené rôznymi igelitmi a strečovými fóliami.
So strečovou fóliou sa dá dobre pracovať a tvarovať ju. Na vyplnenie veľkého priestoru v macovom vnútri som využila aj prázdne nádoby od pracích gélov,“ pokračovala. Macova „koža“ vznikala vďaka spájaniu jeho povrchu priesvitnou lepiacou páskou i sťahovacími páskami.
Monika vďaka šikovnému využitiu „zatepľovacej vaty“ vytvorila „autentickú srsť“ ľadového medveďa so severskou farbou akoby z ďalekej Antarktídy. „Na bielu medvediu srsť bola ideálna zateplovacia vata, ktorú som prispôsobovala k jeho vznikajúcemu telu pomocou pištole na lepenie. Maco vznikal v mojich rukách dva dni krátko pred príchodom Mikuláša,“ prezradila Monika Vavrová.
Tučniak pri medveďovi dostal bozk
Macko, ktorý má svojich druhov až v oblasti ďaleko za polárnym kruhom blížiacej sa k južnému pólu, vznikol v rukách nadšenej a vždy aktívnej Moniky Vavrovej na prvý pokus. „V jeho postave nebolo treba prerábať nič. Problém vznikol iba pri tvorbe očí ľadového medveďa. Kúpila som v obchode „oči na jedenie“, trošku ich vytvarovala a v spojitosti s vatou som ich chcela zapracovať na jeho tvár. Nebolo to však vôbec pekné. Deti by sa tých očí možno aj zľakli,“ usmiala sa Monika.
Napokon oči vznikli vďaka výrazným čiernym gumovým „bodkám“.
Macov šál je úplne nový, tak isto aj jeho červená čiapka. Nevadí, že je trošku malá, ale vždy spokojného maca zahreje. Najmenších priaznivcov bošáckeho ľadového medveďa, ale aj drobného tučniaka či snehuliaka sympatický a netradičný predstaviteľ studenej časti ríše zvierat fascinuje. „Naposledy k malému tučniakovi pribehol malý chlapček a dal mu pusu. Malé deti, ktoré už o tom vedia, sa na ľadového medveďa a jeho malých kamarátov rady chodievajú pozerať aj s rodičmi. Ľudia zastavia a obzerajú si netradičného tvora v našich končinách. A mňa to poteší,“ vyznala sa Monika Vavrová.
Kosti snehuliaka sú z drôtu
Monika Vavrová je v Bošáci a jej okolí už vďaka svojim radostným výtvorom dobre známa. Nezabudnuteľná bola jej „kvetinová modelka“, ktorú predstavila na výstave Z bošáckych záhrad a sadov v obecnom kultúrnom dome začiatkom októbra, radosť robil aj nádherný veľkonočný zajac z jej šikovných rúk.
„Na túto zimu som zhotovila aj veľkého snehuliaka, ktorý sa usmieva na obyvateľov Bošáce i jej návštevníkov priamo na námestí pri mladom vianočnom stromčeku,“ pokračovala Monika. A prezradila aj netradičné „ingrediencie“, vďaka ktorým sa „narodil“ bošácky snehuliak.
Spodok snehuliaka vznikol z papierového suda, jeho trup z kari rohože a snehuliakova hlava je vypchatá opäť strečovou fóliou a igelitmi.
„Snehuliak má „kosti“ v rukách urobené z pevného drôtu, aby sa nimi dalo pohybovať a zároveň tvarovať rôzne polohy horných končatín. A v jednej z rúk drží bošácky snehuliak snehovú guľu vytvorenú z polystyrénu. Aby mu nebolo v týchto tuhých mrazoch zima, tak má na rukách, samozrejme, rukavice,“ usmiala sa na záver šťastná autorka bošáckych „atrakcií“, ktoré potešia malých i veľkých, Monika Vavrová.
