Na post predsedu predstavenstva Dukly Trenčín MILOŠ RADOSA zasadol v septembri 2020, kedy vystriedal Viliama Ružičku.
Začínal v neľahkej situácii. Na základe vládnych opatrení neboli na štadiónoch prítomní diváci, prípadne mohli prísť len v obmedzených počtoch.
Za jeho pôsobenia sa vo výraznej miery zrekonštruoval Zimný štadión Pavla Demitru. Výsledkovo sa však klubu príliš nedarilo.
Radosa sa vyjadril, že ho mrzí nastavenie čelných predstaviteľov športu na Slovensku vrátane vedenia hokejového zväzu. "Som vysadený voči ľuďom, ktorí priamo alebo nepriamo podporujú užší vzťah s Ruskom v dnešnej situácii," povedal.
Vzhľadom na názorové nezhody v rámci klubu ohľadom jeho fungovania po športovej a manažérskej stránke sa rozhodol pôsobenie na svojej pozícii ukončiť. Naďalej zostáva akcionárom klubu.
Na Nový rok ste vydali na sociálnej sieti X vyhlásenie o tom, že najneskôr do konca aktuálnej sezóny skončíte na poste predsedu predstavenstva HK Dukla Trenčín. Prečo ste sa tak rozhodli?
Za posledné dva roky sa udiali rôzne udalosti na úrovni klubu i hokejového zväzu. Celá situácia sa postupne nejak vyvíjala. Osobné názory nemienim opustiť a ani sa v súvislosti s nimi nehodlám obmedzovať. To sa týka ako športovej, tak aj celospoločenskej stránky.
Spojili sme vzdelanie so športom. Bol to unikátny projekt, spomína na časy Ozety Dukly Karas Čítajte Udržanie si názorovej slobody a jej verejnej prezentácie je pre mňa podstatné. O pár rokov sa chcem mojej vnučke pozrieť priamo do očí. Môj postoj považujem za správny, o čom som stopercentne presvedčený. I keď niekto to môže vnímať, že tým škodím klubu.
Ide teda hlavne o morálne presvedčenie?
Jednoznačne. Moja rodina má svoju históriu a hlavne smerom k môjmu nebohému otcovi moja otvorenosť je určitým záväzkom takto postupovať.
Celospoločensky vnímam súčasné obdobie citlivo. Akoby sme sa vrátili do sedemdesiatych alebo osemdesiatych rokov minulého storočia. Niektoré média a nepravdivé informácie vymývajú ľuďom mozgy.
Hozlár mi hlavu odtrhnúť nechcel, spomína na odmietnutie Nice po rokoch Fabuš Čítajte Súčasné obdobie vnímam ako určitú formu tichej normalizácie. Čudujem sa hlavne starším ľuďom, že akosi rýchlo zabudli na obdobie najmä po roku 1968.
Na druhej strane množstvo ľudí sa mi za posledné dni ozvalo so slovami podpory a ďakovali mi za moju odvahu. Keď mi ľudia ďakujú za moju odvahu, tak asi v tej našej spoločnosti niečo nie je v poriadku.
Aj toto sa v článku dočítate
- Stotožňuje sa Miloš Radosa s myšlienkou, že šport a politika sú úzko prepojené,
- pociťoval niekedy, že jeho názory klubu na zväzovej úrovni škodia,
- prečo bol proti priamemu zostupu posledného tímu Tipos extraligy do Slovenskej národnej ligy,
- ako vníma kritiku na svoju osobu zo strany hokejovej verejnosti a fanúšikov klubu,
- zvažoval niekedy možnosť, že by klub nalial do platov hráčov na trenčianske pomery vysokonadštandardné finančné prostriedky?
Vznikal na vašu osobu aj tlak z vnútra klubu?
Jeden z akcionárov, ktorý deklaroval súhlas aj ďalších, ma požiadal, aby bol zverejnený status o klubovej apolitickosti. Prečítal som si ho, nemal som proti zverejneniu nič, aj keď s obsahom som vôbec nesúhlasil. Nehovoriac o tom, že v ňom boli dezinformácie o správaní sa klubu v minulosti. Tak ako ja vyžadujem slobodu vyjadrovania, nevidím dôvod blokovať ich názor.
Nepočítali však s mojou spätnou reakciou. Na rozdiel od nich, ja som sa vyjadril na svojom súkromnom profile. Som už taký, vždy si odprezentujem svoj názor. Nepotrebujem sa skrývať, mám svoje stanovisko a na ňom si budem trvať.
Takže sa stotožňujete s tým, že politika a šport sú úzko prepojené?
Samozrejme. A v súčasnosti to cítim ešte viac. Som vysadený voči ľuďom, ktorí priamo alebo nepriamo podporujú užší vzťah s Ruskom v dnešnej situácii.
Napríklad pán Danko, ktorý je momentálne aj naviazaný na šport. Ale aj pohľad na geopolitické dianie pánov ako Fico, Blaha ma rozčuľuje. Z môjho pohľadu robia našej krajine veľmi negatívnu reklamu.
Ozývajú sa hlasy, že sa chcem politicky angažovať, že to je motiváciou pre moje vyjadrenia. Títo ľudia sa zásadne mýlia a vidno, že sa nepohybujú v mojom bližšom okruhu. Ako občan sa budem veľmi aktívne angažovať vždy. Aktivity ľudí, ktorí sú v pozadí rôznych tlakov na mňa, práve naopak, zvýšili moju motiváciu pre moju občiansku angažovanosť, asi ma tiež dobre nepoznajú.
Súčasťou klubu však zostanete aj po odchode z Dukly. Však?
Vysvetľujem všetkým, že Dukla je pre mňa srdcovou záležitosťou. Vyrastal som v klube od piatich rokov, takú históriu nemá nikto v klube. Pokiaľ som jeho súčasťou, budem mu nápomocný. Samozrejme, vzťahy s ľuďmi v klube sú a budú rozdielne. Zostávam akcionárom a určite budem sledovať naše mužstvo aj v budúcnosti.
Pocítili ste niekedy, že názorové nezhody medzi vami a hokejovým zväzom určitým spôsobom uškodili klubu?
Cítil som určité tlaky, ale v konečnom dôsledku sa nič také neudialo. Mám diametrálne odlišné názory na niektoré záležitosti týkajúce sa hlavne seniorského profesionálneho hokeja v porovnaní s názormi vedenia zväzu. S väčšinou ostatných zamestnancov zväzu mám korektné vzťahy. Vždy som bol priamy a že som názorovo s vedením SZĽH na inej strane barikády, je tvrdá realita.
Jasné stanovisko ste vydali napríklad v otázke priameho zostupu do nižšej súťaže, respektíve uzavretia Tipos extraligy.
Áno a realita dnešných dní nezmenila moje stanovisko. Je krásne, že sa hrá o vypadnutie a ľudia majú emóciu. Slovenskému hokeju to však perspektívne nedáva nič. Mladí hráči z juniorky nemajú príliš priestor rozvíjať sa. Osobne som vnímal, že aspoň na tri či štyri sezóny sme mohli konsolidovať situáciu uzavretím súťaže.
Radšej by som hral s viacerými chalanmi z našej juniorky, aby sa mohli rozvíjať. Kluby však pod ťarchou vypadnutia robia všetky kroky pre záchranu a priestor pre mládežníkov je mimoriadne obmedzený.
Niektorí kritici tvrdili, že sa bojím vypadnutia Dukly Trenčín do nižšej súťaže. Čas však ukazuje, že naše vnímanie situácie bolo racionálne. Jeden z klubov, ktorý bol našim tvrdým oponentom v tejto oblasti, je momentálne taktiež vo sfére ohrozenia. Taktiež prezentovali zníženie počtu importov v lige. S uvažovaným počtom štyroch importov by sa im veľmi ťažko dýchalo. Ľudia sa učia na vlastných chybách, vrátane mňa.
Na čele Dukly stojíte od jesene 2020. Keďže ste si vždy povedali svoj názor, dostali ste aj do názorovej konfrontácie s fanúšikmi. Vnímate ich reakcie?
Na sociálne siete ľudia píšu všeličo. Každý má svoj názor a sú situácie, kedy si aj ja ostro zanadávam. Neznášam niektorých “nounejmov“ (neznámych ľudí), ktorí si riešia komplexy v pozadí sociálnej siete, o trolloch ani nehovorím. Posledné dve sezóny som sledovanie internetových diskusií absolútne vytesnil a nesledujem ich. Občas mi niekto pošle, že sa na moju adresu niekto vyjadril, alebo aké informácie o mne vyšli.
Medzi priaznivcami Dukly mám veľa priateľov a ľudia mi píšu, že sú hrdí Dukláci aj za moje osobné postoje. Fanúšikmi sú aj ľudia iného myslenia. Tí väčšinou tvrdia, že sa nemám čo vyjadrovať a venovať sa výhradne manažovaniu klubu ako takého.
Pre nich mám rovnaký odkaz. Som slobodný občan a budem v rámci zákonov konať tak ako cítim, že je to správne. Každý môže mať svoj názor a nikomu ho neberiem. Snažím sa vychádzať s každým. Aj vo fanklube máme ľudí, ktorí sú v rozpore s mojim geopolitickým myslením a dokážeme vychádzať vcelku dobre. Ale s extrémnymi podporovateľmi agresie na Ukrajine nechcem mať ani dobré, ani zlé vzťahy. Radšej žiadne.
Za tri a pol roka ste prežili niekoľko pandemických vĺn i rekonštrukciu štadióna. Ako sa pozeráte na toto obdobie?
Keby som mal informácie, čo všetko sa udeje za tri sezóny pred touto, tak by som povedal, že pôjde o koniec klubu a úprimne, veľmi by som zvažoval svoj vstup do jeho vedenia. Prakticky tri roky sme existovali bez divákov na tribúnach a napriek tomu sme to ustáli. Vďaka za to patrí všetkým kolegom a ľuďom, ktorí nám boli nápomocní. Za to obdobie sme všetci urobili kus dobrej práce.
V roku 2018 sme spoločne s pánom primátorom Rybníčkom po prehranom finále proti Banskej Bystrici prišli do šatne. Hráči sa nás opýtali, kedy dáme prerobiť sprchy a kabínu, ktoré boli v úbohom stave. Taktiež zázemie bolo v dezolátnom stave. A tak sme im dali prísľub, že urobíme všetko pre to, aby sa to zlepšilo. Priložili sme ruku k dielu, mesto, klub a aj ja osobne. Dnes stojí mesto pred záverečnou etapou obnovy štadióna. Prešli sme obrovský kus cesty.
Všetky kluby zažili dve náročné pandemické sezóny. My sme k tomu pridali tretiu, ktorá bola veľmi ovplyvnená rekonštrukciou zimného štadióna. Poviem otvorene, mal som z nej strach. Pohrával som sa aj s myšlienkou, aby sme ju odložili a klub sa dokázal po pandémii nadýchnuť.
