Vďaka svojej obrovskej databáze filmových miest dokáže porovnať stav z čias, keď sa na konkrétnom mieste pohybovalo množstvo hercov či režisérov s dneškom. Neváha precestovať tisíce kilometrov, aby navštívil exteriéry či interiéry, kde v dávnej minulosti alebo nedávnej súčasnosti snímala kamera hercov a herečky v prírodných či mestských lokalitách. Svoju dlhoročnú záľubu si našťastie neukryl iba do svojich cenných a rozsiahlych archívov.
Na základe podkladov svojich často dobrodružných ciest zmapoval knižne Tomáš Galierik množstvo filmových miest z celého Slovenska. Nás môže tešiť, že v rozsiahlych a pútavých publikáciách Filmové miesta (2021) a Filmové miesta – 2. diel (2022) nezabudol ani na miesta z nášho regiónu. Na stránkach týchto kníh sa dočítate o filmovačkách v Čachticiach, Novej Lehote, Starej Turej a viacerých ďalších miest z nášho regiónu. Tomáš Galierik nám poskytol exkluzívny rozhovor o svojej skvelej záľube a láske k filmu, ktorá ho fascinuje od detstva.
Princezná Lada mala parochňu a babské ucho hľadali v Pardubiciach Čítajte Čo vás inšpirovalo k záľube túlať sa po filmových miestach na Slovensku a mapovať ich?
Niekde v ďalekej histórii to bol koníček. Po mnoho rokov som si všímal, že je filmových miest okolo mňa mnoho, ale nikto im nevenuje pozornosť. Už pred dvadsiatimi rokmi som si uvedomoval, aká je to škoda, ak nikoho v mojom okolí nezaujíma, že seriál Teta alebo film Sedím na konári a je mi dobre sa spája s Kysucami. Po štúdiu na fakulte kulturológie som nabral viac odvahy k tomu, aby som tieto zaujímavosti viac zviditeľnil.
Ktoré bolo prvé filmové miesto, aké ste navštívili? Prečo padol výber práve na toto konkrétne miesto?
Mojím rodiskom sú Kysuce, takže asi prvým filmovým miestom bola už v detstve Vychylovka. Keď som videl v dospelosti film Želary a známe budovy či biely kostolík zo Zborova nad Bystricou, pamätám si, že som mal z tej ľahkej identifikácie radosť. Opäť som sa však radoval v prázdnom svete, v ktorom neexistovala takmer žiadna zmienka o tomto prepojení. Ak ste si filmové miesto sám nevšimli vo filme, v samotnom skanzene vám túto zaujímavosť vlastne nemal kto povedať. Povedomie a prepojenie na Jakubiskovu tvorbu mi bolo známe od detstva. Predsa len aj v rodine som mal pár ľudí, ktorí nakrúcanie zažili na vlastnej koži.
Dá sa približne vyčísliť, koľko filmovacích miest ste navštívili? Ako si vyberáte harmonogram ciest?
Keďže sa venujem celému svetu, je toho naozaj veľa. Pôvodne je totiž mojou rozsiahlou zbierkou a základom pre rozsiahlu knihu celý svet. Prešiel som východné pobrežie USA, Bali, severnú Afriku alebo rôzne miesta Európy. Kvôli pôvodnému zámeru jedného dňa priniesť rozsiahlu encyklopédiu som sa spojil s mnohými miestami a lokáciami, múzeami, objektmi aj parkmi. Cenné sú pre mňa priateľstvá, ktoré vznikli pri hľadaní miest prepojených na Jamesa Bonda, pôvodný M*A*S*H, aj miesta v Českej republike.
Knižne mi zatiaľ vyšli dve knihy venované len Slovensku. Venujem sa tomu viac ako dve desaťročia. Roky som strávil v cestovnej kancelárii. Aj to prispelo k niektorým cestám. Je to ťažké vyčísliť. Občas mám pocit, že kamkoľvek zavítam, nájdem niečo filmové. Cesty po Slovensku však prispôsobujem aj rodine a možnostiam dostupnosti. V posledných rokoch už neleziem a neriskujem život hľadaním prírodných lokácií z filmov. Zväčša totiž deti čakajú v aute.
Sú prevažne filmové miesta na Slovensku veľmi zmenené alebo je väčšina v približne porovnateľnom stave ako v časoch natáčania?
To je veľmi individuálne. Rôzne filmové žánre a miera využitia miesta si žiada rôzne spôsoby úpravy. Odkalisko Markušovce, toxický kus nehostinnej zeme, ktorý využila Perinbaba Dva svety, by sme bez kulís ani nespoznali. Niektoré prírodné miesta, ako je napríklad Hlbocký vodopád, spoznáme od čias rozprávky Soľ nad zlato či Perinbaba aj dnes. Zväčša čím starší film, tým výraznejšie zmeny.
Výnimkou sú chránené historické objekty, kde je zmena či búranie nepredstaviteľné. Predsa len, ak si pozriete prvé minúty amerického fantasy Dračie srdce, tak budúci potterovský profesor Lupin, herec David Thewlis sa oháňa mečom pri zrúcanine Čachtického hradu. Rovnaké miesto by ste dnes hľadali ťažko, pretože okolie sa výrazne zmenilo. Špionážny film Červená volavka s Jennifer Lawrence nakrúcal pri bratislavskom Istropolise. Ako je známe, Istropolis je už istý čas zbúraný. Alebo slávny starý film Anděl na horách. Určite sa zmenili mnohé tatranské lokácie, hoci podobnosť miest na Lomnickom štíte je možné vnímať aj dnes.
Niektoré scény vznikli určite iba vďaka kulisám v podobe filmových stavieb.
Film Správa a filmový Osvienčim postavili na Záhorí a po filme ho zbúrali. Nedávno sa nakrúcal Tetovač z Osvienčimu a opäť si seriálový Osvienčim postavili len ako dočasnú stavbu kvôli nakrúcaniu. Kulisy, žiaľ, nezostávajú.
Nemajú potrebné povolenia, nevydržia počasie ani čas a občas sú to len dve-tri steny kvôli uhlom kamier. Mnohé úpravy sú tak dočasné. Moderné drahé produkcie u nás neváhajú využiť aj greenscreen dorábaný počítačmi. Tak ako film The Performance, ktorý sa odohráva v USA, v Nemecku, Budapešti a stále sa pritom nakrúcalo v Bratislave.
Akým spôsobom si tvoríte konkrétnu databázu navštívených miest, čo do nej ukladáte?
Je to rôzne. Buď sú to zaujímavé miesta, ku ktorým sa snažím naviazať filmové využitie, alebo sledujem film a všímam si zaujímavosti. Neustále mi tak v mojich vlastných tabuľkách pribúda nejaký film k miestu, alebo miesto k filmom. Napríklad, ak by sme si ako príklad vzali Perinbabu, pod touto rozprávkou môžem mať zmien-ky o viacerých miestach.
Sú nimi Vysoké Tatry, Hlbocký vodopád, Múzeum slovenskej dediny v Martine, Malatinú na Orave či Rožnov pod Radhoštěm. Tieto miesta však samy pod sebou ukrývajú ďalšie filmy. Pajta v Malatinej sa totiž objavuje aj vo filme Jozef Mak, ako aj v Sokoliarovi Tomášovi. Od Sokoliara Tomáša sa dá preskočiť na ďalšie miesta ako Súľovské skaly či Oravský hrad s Krásnou Hôrkou.
A keď už si značím Oravský hrad, nezačínam novú kapitolu, pretože pod Oravským hradom mám už dlhé roky azda všetkým známe zmienky jeho využitia. Počínajúc Upírom Nosferatu z roku 1922 cez rozprávky Kráľ drozdia brada, Princezná na vlásku alebo aj Adam Šangala, končiac novým Draculom pre Netflix z roku 2019. Mnohé z týchto prepojení moja hlava ešte zvláda. Menej známe filmy však držím v tabuľkách.
Dá sa vôbec dostať na všetky filmové miesta z minulosti alebo sú niektoré aj návštevníkom neprístupné?
Mnohé boli len filmovou úpravou alebo nie sú vôbec identifikovateľné. Pamätníci už nie sú medzi nami, alebo si dokonca filmári ani nepamätajú, kde to bolo. Mnohé filmové miesta z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) by sme dnes už nenašli, pretože sa výrazne zmenili.
Obchod na korze a samotná galantéria vdovy Lautmannovej už dávno nestojí. V meste Sabinov však dodnes stojí replika pôvodného filmového obchodu, hoci o pár metrov vedľa. Niektoré miesta existujú dodnes a priznávajú sa k filmovému prepojeniu. Napríklad fontána z filmu Fontána pre Zuzanu, ktorá sa nachádza neďaleko zastávky Saleziáni v Bratislave. Občas sú pre film využité súkromné domy a miesta, kde sa verejnosť nedostane a inokedy je to prírodné miesto, ktoré môže navštíviť ktokoľvek. No nedeje sa tak, pretože o ňom mnohí ani netušia, alebo nemajú dôvod.
Chýba ceduľka, značený chodník, povedomie či cieľ. V obci Trenčianske Mitice by sme našli kopec z nezabudnuteľnej záverečnej scény filmu Pieseň o sivom holubovi (1961), nad Zázrivou kopec, kde stál mlyn z Perinbaby a v Terchovej dom, ktorý vyhorel vo filme Kuře melancholik. No tieto informácie na takých miestach chýbajú.
Dostali ste sa niekedy počas týchto návštev aj do nejakých problémov s prípadnými vlastníkmi pozemkov?
Snažím sa tomu vyhnúť. Na Slovensku ťažkosti nemám, keďže najčastejšie sa informujem vopred. Snažím sa aj prípadné spracovanie do kníh alebo článkov vyriešiť vopred.
Do súkromia ľudí však nerád zasahujem a aj pre lokálny turizmus také miesto nemá veľký význam. Preto ak taká zaujímavosť má zaujať, nech zaujme aspoň všeobecne bez toho, aby motivovala niekoho liezť pánovi Františkovi alebo pani Oľge do záhrady alebo do pivnice.
Aké bolo vaše najväčšie prekvapenie počas návštevy niektorého z filmových miest?
Z tých zahraničných sú to určite lokácie v severnej Afrike alebo celý New York od Elis Island po Central Park. Z tých slovenských sa vyberá ťažko to najzaujímavejšie miesto. Zážitkom bolo vidieť zblízka gotický oltár Majstra Pavla, ktorý sa tiež v pár filmoch objavil. Je zaujímavé spoznať, ako významný je film Keby som mal pušku (1971) pre Papradno a aké silné je dodnes povedomie o jednotlivých miestach nakrúcania. Zážitkom je vidieť tunel č. 14 v Čremošnom, kde sa odohrávalo niekoľko filmových scén.
Veľa zážitkov pochádza z identifikovania neznámych miest, hľadania v mapách a v rôznych archívoch. V seriáli Otecko sa mi nepáči býva Barborka s oteckom v bytovke, ktorú si už nikto nepamätal. Samotná herečka hlavnej úlohy mala pocit, že šlo o bytovku pred demoláciou. Keď som si v jednej scénke všimol kostolnú vežu a po hodinách hľadania som identifikoval kostol v bratislavskej Rači, vydal som sa do ulíc a hľadal. Po odmyslení rozrastených stromov a prestavby bratislavských ulíc som to miesto našiel.
Boli ste na niektorom z filmových miest aj sklamaný a očakávali ste od neho podstatne viac?
Určite. Je mnoho miest, ktoré by mohli mať kvôli filmovému prepojeniu význam v regionálnom turizme. Mohli by byť prepojené, mať nejakú informačnú tabuľu, prípadne tvoriť súčasť poznávacieho chodníka. Takýchto miest je naozaj veľmi veľa. Nie vždy je záujem o udržiavanie, zveľaďovanie, či zachovanie takýchto informácií.
Občas chýba dôvod, vedomosť, alebo je dôvodom aj odmietanie. Odmietanie filmu ako niečoho „amerického“ alebo len invazívneho voči miestnej kultúre. Je mnoho hradov, ktoré na návštevníka vychrlia mená šľachticov, roky, názvy siení a obrazov, ale bežný návštevník bez znalostnej prípravy sa môže márne snažiť zachytiť predstavivosť na niečom známom. Niečo, čo by mu vytvorilo hotový obraz.
Nedozviete sa o tom, že sa na danom mieste nakrúcala známa relácia, objavila sa v slávnej reklame, alebo rozprávke. Skupinky návštevníkov sú rôznorodé a nepochybujem, že by pri postupnom prechádzaní nejakým kaštieľom skupinka ožila, ak by sa výklad spestril zmienkou o tom, k čomu pamiatka poslúžila v roku XY a ktoré známe osobnosti k tomu prispeli.
Po ktorom mieste, kde ste ešte neboli, v súčasnosti najviac túžite?
Zo svetových miest určite po Los Angeles a po Jamajke, úzko spojenej s Ianom Flemmingom, tvorcom Jamesa Bonda. V rámci slovenských miest by som rád prešiel Slovenský raj a slávny Tomášovský výhľad. Najmä zastihnúť ho v peknom počasí s jasnou oblohou, aby takéto vlastné fotografie mohli poslúžiť na ďalšiu propagáciu.
Ide o výnimočné miesto, v ktorom sa odohráva mnoho kľúčových scén. Fantasy Dračie srdce (1996), ale aj ďalšie fantasy Eragon (2006), horor Ravenous (1999), niekdajší najdrahší seriál na svete Marco Polo (2017 – 2019) či nová Perinbaba: Dva svety (2023) využili Tomášovský výhľad ako unikátne prírodné miesto, ktoré už predstavovalo Áziu, americkú divočinu aj fantasy krajiny.
Sú niektoré filmové miesta aj nejakým spôsobom na konkrétnom mieste identifikované (tabuľka, vitrínka)?
Oravský hrad venuje filmu samostatnú miestnosť a k filmu sa priznáva tak, ako žiadne iné podobné miesto. V dedinke Háj na východnom Slovensku je dodnes socha rozstrieľaného anjela z vojnového filmu Behind Enemy Line (2001).
Pri fontáne z filmu Fontána pre Zuzanu je pamätná tabuľa. Pri dome v podtatranskej obci Osturňa sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá pripomína nakrúcanie slávneho filmu Noční jazdci. Takýchto zmienok a jasného priznávania sa k filmu je však na Slovensku stále málo.
Najvýraznejšie filmové prepojenie je vidieť v Sabinove. Miesto nakrúcania filmu Obchod na korze využíva filmový turizmus ako žiadne iné mesto na Slovensku. Filmovú atmosféru pritom netvorí len jedna tabuľa, ale viacero objektov, aplikácia aj socha Jozefa Kronera, ktorý stvárnil hlavnú úlohu arizátora Tóna Brtka.
Podľa čoho ste vyberali filmové miesta pre 1. a 2. diel knihy?
V prvej knihe som sa snažil vyberať miesta, ktoré svojou popularitou a významom dokážu nasýtiť turistu, cestovateľa po Slovensku a zároveň filmového fanúšika. Kniha mohla priniesť zistenie, že Slováci nemajú záujem o túto tému, ale aj opak.
Práve úspech knihy umožnil vzniknúť aj druhému dielu, v ktorom dostali priestor mnohé kultúrne významné lokácie a také miesta, ktoré podporu naozaj potrebovali.
Prvá kniha vyvolala nadšenie u niektorých filmových fanúšikov, ale aj potomkov ľudí od filmu. Vďaka ich informáciám, tajomstvám z nakrúcania a aj vďaka spolupráci s niektorými filmármi sa podarilo do druhého dielu dostať množstvo informácií a miest, ktoré sa neobjavujú nikde inde. Neraz sú to zaujímavosti zo zákulisia, aké by inak zanikli spolu s pamätníkmi.
Takými sú aj detaily z nakrúcania v Trenčianskych Miticiach, na Orave či v Komárne.
Ktoré miesta sú filmármi najviac na Slovensku navštevované a z akých dôvodov?
Takým miestom je Bratislava pre rôznorodosť exteriérov, interiérov, ale aj pre prístupnosť a cenu. Bratislava dokáže opakovane zastupovať Viedeň, či dokonca New York a Budapešť. Pozrite sa do železničného múzea, ktoré v Bratislave poznajú pod názvom Rendéz.
Neustále v ňom vznikajú filmové aj seriálové scény. Seriál Dunaj v ňom nakrúca scény z „bratislavskej stanice“ opakovane. Populárne sú Vysoké Tatry, ktoré lákajú zahraničnú produkciu. Dobré meno má v zahraničí Oravský hrad, ale známy je aj krásny Bojnický zámok. V minulosti bola filmovo využívaná Lakšárska Nová Ves (Sváko Ragan, Pacho hybský zbojník a iné) a z hľadiska zvučných mien je určite zaujímavý aj práve Slovenský raj.
Podľa akých kritérií ste pre publikácie vyberali filmové miesta z nášho regiónu?
Tým, že sa filmársky záujem vydáva rôznymi smermi po Slovensku, je možné obsiahnuť takmer všetky okresy. Dávnejšie som mal spracované mesto Stará Turá len okrajovo, no čím ďalej, tým viac som objavoval ďalšie zaujímavé zmienky a filmové prepojenia.
Miestne vodné nádrže majú vlastnú zaujímavú históriu a pritom samé prispeli k vzniku niektorých starších filmov. Myjavské kopanice majú svoju nezameniteľnú atmosféru a to vedia nielen filmoví tvorcovia, ale aj filmárske štáby. Záhrada (1995) Martina Šulíka je filmom, v ktorom je Myjava dôležitou súčasťou jeho atmosféry.
