NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Nadšenca lietania, lietadiel, ďalekých i blízkych krajín a cestovania, Novomešťana Erika Tupého, sme vám na stránkach našich novín v tejto súvislosti už predstavili.
Od mnohých letov ho nedokážu odradiť ani silné búrky či turbulencie prežité na palube lietadiel. Hoci mohutné turbulencie nepatria medzi najpríjemnejšie zážitky väčšiny cestujúcich, Erik ich už považuje po mnohých skúsenostiach za súčasť leteckej prepravy.
Faerské ostrovy sú rozprávková krajina pospájaná podmorskými tunelmi Čítajte Na záver roka, keď je čas na celoročné bilancovanie, sme si nechali jeho originálnu záľubu. Erik si pred každým z množstva svojich letov prichystá efektné fotografie, na ktorých sú zábery konkrétnych typov lietadiel, ktorými poletí. Po pristátí si dáva na tieto snímky podpisovať celé posádky – kapitána lietadla, pilotov, ale aj letušky a stevardov.
V mnohých prípadoch získava zaujímavé autogramy priamo v kabíne lietadla v debate s kapitánom, ktorý ho priviezol šťastlivo do cieľa. Erik Tupý nám o tejto nevšednej a zaujímavej záľube, vďaka ktorej má vo svojej zbierke autogramy členov leteckých personálov dokonca aj z Libanonu, Číny a Indie, prezradil viac.
Aká ja vaša letecká bilancia v roku 2023?
V tomto roku som navštívil tridsať krajín, tri svetadiely, dvadsaťjeden hlavných miest a lietadlom som absolvoval 37 letov. Zatiaľ bol môj najdlhší let do Los Angeles v USA na západné pobrežie, trvalo to približne trinásť hodín. Priviezli ma tam holandské KLM Airlines lietadlom Boeing 747. Domov som sa vracal Boeingom 787. Ale to už nebolo v tomto roku. Strach z lietania som nikdy nemal, ale počas jedného letu v januári tohto roku, keď nás zastihla silná búrka s veľkými turbulenciami, mi bolo veľmi zle. Bolela ma hlava a bolo mi na vracanie a let som si neužil.
Stopy po smrtiacich guľkách z popravy Ceauesescovcov vidno na múre kasární dodnes Čítajte Koľko ste mali vlastne rokov, keď ste absolvovali prvý let dopravným lietadlom?
Prvýkrát v živote som letel v roku 2006, keď som mal iba tri roky. To som letel s rodičmi so Slovenskými aerolíniami pravidelnou linkou z Bratislavy do Košíc. Tento krátky výlet letecky z Bratislavy do Košíc a nazad vymyslel tatino a ja si vzhľadom na vek z neho nič nepamätám. Spomienku na tento let mám iba vďaka rodinným fotografiám. Potom sme chodievali bežne lietadlom na výlety a dovolenky, ale nejaké zbieranie autogramov kompletných posádok som ešte neriešil. Ale až v roku 2021 počas letu do Sofie som naplno podľahol čaru lietania. Študujem odbornú literatúru, sledujem letecké novinky, typy lietadiel, zaoberám sa leteckými spoločnosťami. A hrávam sa aj počítačové letecké hry.
Ako prišiel nápad zbierať na pamiatku svojich letov autogramy pilotov, letušiek a stevardov?
Vždy som si z lietadla bral nejaké suveníry s logom leteckej spoločnosti. Napríklad plastové alebo papierové poháriky, servítky či vrecúška na vracanie (smiech). Potom mi ako futbalovému rozhodcovi zbierajúcemu autogramy futbalových arbitrov z celého sveta napadlo, že si budem na lety nosiť fotografie konkrétneho typu lietadla, ktorým budem cestovať. A potom skúsim na tieto zábery získať podpisy celých leteckých posádok. Túžil som to aspoň vyskúšať, či bude ochota sa na palube lietadla podpisovať. Sú to predsa dôležití ľudia, s ktorými sa počas letu bavím, komunikujem. Je to zároveň krásna spomienka na zážitky z lietania.
A podarilo sa hneď pri prvom pokuse?
Áno. Bolo to počas letu z Viedne najskôr do srbského Belehradu a odtiaľ do Čiernej Hory. Letel som tam so srbskou národnou spoločnosťou Air Serbia menším turbovrtuľovým lietadlom ATR 72. Domov, z Podgorice, som sa zasa prepravoval priamou linkou do Bratislavy nazad s čiernohorskou spoločnosťou Air Montenegro menším lietadlom Embraer 195.
Na palubu som nastúpil už s veľkými fotografiami týchto lietadiel a fixkami. Hľadám si krásne zábery na internete, či už lietadla v nebesiach alebo na pristávacej dráhe počas dňa i v noci. Srbské letušky boli veľmi mladé a pekné a mojej prosbe sa očividne potešili. V živote nič také nezažili. Aj pre mňa to bola premiéra v takomto netradičnom love autogramov.
Takže prišli prvé podpisy letušiek na fotku lietadla ATR 72. Ako to pokračovalo na palube ďalej s pilotmi?
Vtedy sa mi podarilo dostať aj priamo po pristátí do kokpitu lietadla za pilotmi. Získal som tak prvé autogramy kompletnej posádky letu z Viedne do Belehradu.
Čo vám na fotografie zvyknú posádky okrem podpisov pripísať?
To je na tom to najkrajšie. Buď z prednej strany alebo na rub fotografie mi okrem osobných venovaní píšu informácie o lete, v akej výške sme leteli, číslo letu, názov lietadla, destináciu i letový čas. To mi napíše kapitán lietadla. Letušky mi zvyknú pripísať aj odkiaľ pochádzajú a rôzne milé pozdravy. To už záleží na ich kreativite. Časté sú aj smajlíky a srdiečka.
Pustili vás priamo do kabíny pilotov. Je to bežné, že sa pasažier dostane do takýchto miest v lietadle?
Závisí to od dvoch aspektov. Od ochoty posádky a ich aktuálnej nálady, to je prvá podmienka. Kapitán a piloti môžu mať aj po pristátí súrnu prácu a nemusia mať čas. Ale najdôležitejšie je, či to má konkrétna letecká spoločnosť vôbec v predpisoch povolené. Napríklad Ethiopian Airlines, národná aerolinka Etiópie, to má v predpisoch vyslovene zakázané. Aj keď je lietadlo na zemi, do kokpitu nesmie nikto cudzí vstúpiť. Ale, našťastie, sú aerolinky, ktoré to povolené majú. Vždy sa najprv spýtam letušiek, tie sa spýtajú pilotov a ak je to možné, po pristátí navštívim aj kabínu pilotov. Ak to majú povolené, vždy ma radi privítali.
Aký je to bol pocit, keď vchádzate do kabíny za kapitánom lietadla, ktorý vás šťastlivo dopravil na miesto?
Keď som letel na sever Európy s prestupmi v poľskej Varšave, nórskom Osle i v nórskom Bergene, dostal som tiež po pristátí povolenie vstúpiť do kokpitu lietadla. Mohol som si sadnúť aj na kapitánske miesto, piloti sa so mnou v kabíne zhovárali i fotografovali. Bol som nadšený, pretože som to prvýkrát videl naživo. Dovtedy som sledoval iba videá na internete. Ten pocit naživo je úplne iný. Keď som videl to množstvo tlačidiel, obdivoval som modernú techniku.
Stalo sa vám, že počas niektorého z letov vám krásne fotografie lietadiel odmietli letušky či piloti podpísať?
Letušky neodmietli zatiaľ nikdy a boli ochotné a ústretové. Z podpisových kariet sa očividne potešili. Vždy pomohli aj so suvenírmi s logom leteckej spoločnosti. Niekedy mi samotné letušky navrhnú, či sa spolu na pamiatku odfotíme aj do ich telefónu.
S pilotmi sa v kokpite rozprávam o konkrétnom lietadle či priebehu letu a pristátí. Niektoré spoločnosti majú aj zákaz fotografovania v kokpite, tak sa treba vždy vopred opýtať.
Ale niekedy je možné urobiť v kokpite aj selfie, ideálne je v kapitánskom sedadle. Zvyčajne sa s pilotmi na pamiatku aj odfotografujem.
Ako to je s počtom letušiek na palubách konkrétnych typov lietadiel?
Závisí to od typu lietadla. Lietadlá, napríklad úzkotrupý Airbus a 319, 320, 321 alebo Boeing 737 majú vždy po štyri letušky a dvoch pilotov. Širokotrupé lietadlá, kde je aj economy trieda, prvá trieda či biznis trieda, majú dve uličky a tri rady sedadiel, tak tam už sa tie počty letušiek líšia. Závisí teda od veľkosti lietadiel. Palubný personál tvorí väčšinou okolo desať ľudí plus dvaja piloti.
