TRENČÍN. Viacerí tretiaci z Gymnázia Ľudovíta Štúra mohli vďaka projektu Erazmus veľkú časť roka stráviť vo frankofónnej krajine.
Túto skúsenosť môžu absolvovať, aby si v treťom ročníku zdokonalili francúzsky jazyk, z ktorého budú neskôr v piatom ročníku maturovať.
Štyria žiaci gymnázia, ktorí Francúzsko okúsili na vlastnej koži, nám priblížili svoje zážitky.
FOTO: V Trenčíne sa protestu zúčastnili stovky ľudí. Nikam neodchádzame, odkazujú vláde Čítajte Myslia si, že Slovensko je ostrov
Ela Lauková strávila vo Francúzsku celý rok. Bývala v rodine, ktorá žije pri nemeckých hraniciach, v meste Épinal.
Okrem toho, že si počas pobytu zdokonalila cudziu reč, uvedomila si, že Slovensko nie je až taká zlá krajina, ako sa môže niekomu zdať.
„Školské autobusy napríklad chodia na dedinu len ráno a večer. U nás chodia častejšie. Keď bolo zlé počasie, tak deti nešli do školy, lebo vôbec nešiel. Lístok na vlak napríklad ma vyšiel 40 eur. Doma chodím vlakom zadarmo,“ priblížila.
Francúzi majú podľa nej na všetko čas, keď mali voľno, idú do kaviarne.
Starí ľudia sa nehanbia nosiť farebné okuliare a oblečenie, žijú podľa seba a vo svojom svete. Zaujímavosťou je i to, že vo Francúzsku môžu šoférovať už i 15-ročné deti.
„Jazdia na špeciálnom aute Renault Ami. To ide najviac 60 kilometrov za hodinu, určené je pre deti, ktoré bývajú na dedinách. Tieto deti však nevedia vôbec šoférovať. Keď som chodila do školy, tak takmer každý deň som videla, že polícia riešila že s tým niekto nabúral,“ povedala.
Prekvapením pre ňu bolo i to, že miestni večerajú okolo 21:00.
„Taktiež jedia dlho, pretože tie večere sú rozdelené na menšie časti a veľa sa pri tom rozprávajú,“ uviedla Lauková.
S rodinou, v ktorej žila, precestovala celú krajinu, dozvedela sa ale i to, ako Francúzi vnímajú Slovensko.
„Niektorí si myslia, že patrí do Juhoslávie, ktorá už neexistuje. Mnohí vravia, že Československo bolo lepšie, ďalší si myslia, že sme ostrov, že tu máme more. Mysleli si i to, že sme v inom pásme, pýtali sa či máme mrkvy a jablká,“ doplnila.
Zaskočil ho miestny školský systém
Tomáš Kuník býval od januára do júna v meste Saumur. Francúzsky jazyk chce v budúcnosti využívať najmä na turistické účely, premýšľa však nad tým, že sa možno raz bude venovať diplomacii, kde sa mu pokročilá úroveň francúzštiny podľa jeho slov zíde.
Počas svojho pobytu v krajine galského kohúta si všímal zásadné rozdiely medzi našim a francúzskym školským systémom.
„Jedna školská hodina u nich trvá 55 minút a škola je pre nich celodenný zážitok. Začínajú ráno o ôsmej, občas končia i o šiestej poobede. Inokedy som však končil o dvanástej,“ povedal.
Taktiež postrehol, že miestni šoféri stoja na priechodoch viacej ako slovenskí.
„Raz som len pri priechode stál a už zastavilo auto. To bolo fajn. Keď som sa vrátil domov, nevedel som si od toho odvyknúť,“ priznáva.
Okrem toho, že si mohol zlepšiť svoje jazykové schopnosti, naučil sa o seba i lepšie starať.
„Lepšie je raz zažiť, ako stokrát počuť. Vie človek aj vďaka tomu lepšie posúdiť, čo máme dobré na Slovensko a čo nie,“ dodal Kuník.
Časté štrajky
V meste Avignon, ktoré leží 60 kilometrov od Marseille, strávil tri a pol mesiaca Dominik Prokša. Vo Francúzsku zatiaľ neplánuje študovať ani pracovať, miestny jazyk však plánuje uplatniť najmä v rámci dovoleniek. Jeho prekvapil najmä miestny politický systém.
„Veľmi veľa tam štrajkujú. Stalo sa, že raz štrajkovali autobusári, tak som vtedy nešiel do školy, lebo som sa tam nemal ako dostať. Prípadne som aj tri dni nešiel do školy, lebo učitelia štrajkovali,“ spomína.
Na rozdiel od niektorých svojich spolužiakov nebýval v rodine, ale sám na byte.
