Súčasťou futbalového klubu ste naplno od roku 2015. Čomu sa konkrétne venujete?
Som podpredsedom klubu. Rozhodujem prakticky o všetkých veciach spojených s A-mužstvom. Samozrejme, nie diktátorským spôsobom. Všetko podlieha rozhodovaniu výkonného výboru.
Nakričí na rozhodcu i tresne dverami. Bol v lete Kopčan na odchode z Melčíc? Čítajte Osobne som bol pred sezónou proti založeniu dorasteneckého tímu, pretože som vedel, že máme málo hráčov. Mnohí naši chlapci išli hrať vyššie súťaže za Trenčín, Dubnicu, Nové Mesto nad Váhom či Častkovce. Nevyhli sme sa preto tisíceurovej pokute za odhlásenie družstva.
Čo vás dostalo k futbalovému funkcionárčeniu?
V našej rodine je to historicky dané. Mama bola za slobodna Birasová a toto priezvisko je desiatky rokov spojené s futbalom v obci. Nebohý strýko v klube funkcionárčil štyridsať rokov. Ako mladý bol veľký talent a pôsobil aj v Jednote Trenčín. Svoj potenciál naplno nevyužil, no dlhé roky venoval materskému klubu.
Spojili sme vzdelanie so športom. Bol to unikátny projekt, spomína na časy Ozety Dukly Karas Čítajte Takže ide o rodinnú záležitosť. Pri futbale som vyrastal. Je mojim koníčkom a považujem aj za určitú otázku cti pokračovať v tradícii. Neviem si už nedeľu bez futbalu v Melčiciach-Lieskovom ani predstaviť.
Aj toto sa v článku dočítate
- Aké sú ambície mužského tímu Melčíc-Lieskového?
- Ako sa vyvíja situácia v mládežníckom futbale, kde klub predchádzajúce roky patril medzi najúspešnejšie v regióne?
- Akú odozvu voči futbalu vníma od okolia podpredseda klubu?
- Uvidíme klub v dohľadnej dobe vo vyššej súťaži?
Futbal v Melčiciach-Lieskovom sa z okresnej súťaže cez oblastnú prepracoval až do krajskej, kde ste niekoľko sezón hrali o špicu tabuľky. Vo všeobecnosti sa šírili reči, že hráčom platíte slušné odmeny a majú sa u vás veľmi dobre. Čo je na tom pravdy?
Ľudia si myslia, že hráčom platíme tisíce eur, čo však vôbec nie je pravda. Pomáhame chlapcom iným spôsobom. Máme v tíme dvoch Srbov, ktorých som zamestnal na píle. Ďalší hráč býva v podnájme na mojom byte a v otázke bývania som výhodnou kúpou domu pomohol aj ďalšiemu hráčovi.
A to je iba pár príkladov. Náš klub sa zakladá na troška iných princípoch ako sú peniaze v hotovosti. Ak chlapci potrebujú v nejakých veciach pomôcť, prídu za mnou. Ak je v mojich silách pomôcť, tak im pomôžem.
V jednej veci sa však priznám, na jeseň som ich motivoval, že za každý tréning dostanú odmenu 10 eur. Keďže príliš netrénovali, tento výmysel ma veľa peňazí nestál.
Aké sú najbližšie ambície mužského tímu?
Uvidíme, akú realitu ukáže zimný trh. Radi by sme sa posilnili. Všetko však ukáže realita najbližšieho obdobia. Opäť sa dostávame k otázke peňazí, pretože aj v lete sme koketovali so zaujímavým hráčom, ktorý si vypýtal štyristo eur. Moja otázka znela, či za tie peniaze ešte bude brigádovať na stavbe. Našiel sa však klub v oblasti, ktorý mu tie peniaze bol ochotný poskytnúť. Toto však nie je naša cesta.
Tu je jasný príklad, ako fungujeme. Aj preto ma troška mrzí, že sa o nás šíria rôzne nepravdivé reči. Na začiatku sezóny sme vycestovali na zápas do Opatovej nad Váhom. Chýbalo nám sedem hráčov zo základnej zostavy. Vysoko sme prehrali. Po stretnutí sa na sociálnych sieťach objavili posmešné komentáre či nám došli peniaze.
Aké je finančné zabezpečenie klubu?
Určitú časť peňazí si vieme zohnať po svojej línii. Myslím tým peniaze z mojej firmy a taktiež rôznych iných sponzorov, ktorým patrí vďaka.
Najvýraznejším podporovateľom futbalu je obec samotná. Zastupiteľstvo na čele s pani starostkou nám schválilo dotáciu v hodnote necelých dvadsať tisíc eur, za čo veľmi pekne ďakujeme.
Melčice-Lieskové v nedávnej minulosti patrili medzi regionálnu baštu mládežníckeho futbalu. Ako sa vám darí v tejto oblasti?
Snažíme sa nadviazať na prácu Jozefa Čaňa. Spoločne s blízkym okruhom kolegov dokázal vychovať v klube veľmi zaujímavú generáciu mladých hráčov, o ktorých sa starali od prípravky. Neskôr hrali tretiu žiacku a štvrtú dorasteneckú ligu. Mnohí z nich sú na prahu dospelosti a začínajú hrať seniorsky futbal. Momentálne nemáme takú širokú základňu ako v spomínanom období.
Čo teda urobíte v otázke návratu na staré pozície v mládeži?
Boríme sa s problémom. Je veľmi náročné nájsť ľudí, ktorí by boli ochotní venovať sa futbalu naplno. Je to výzva nie len pre nás, ale v podstate všetkých klubov.
Koketovali sme o spojení mládežníckych tímov so susedným klubom z Chocholnej-Velčíc. K dohodne však nakoniec neprišlo, čo ma mrzí. Osobne vnímam spájanie sa klubov ako dobrú cestu. Dôvodom je aj znižujúci sa počet detí, ktoré majú záujem o futbal, keďže možností vyžitia je veľké množstvo.
Možnou cestou je ešte to, že by sme deti kvalitne pripravovali do veku trinásť rokov. Potom by sme ich rozhodili do klubov, s ktorými máme vytvorenú úzku spoluprácu ako je Trenčín, Nové Mesto, Častkovce, Trenčín, Dubnica nad Váhom. Tým pádom by sme chlapcom zabezpečili rozvoj. A v konečnom dôsledku by sa nám v neskoršom veku mohli kedykoľvek vrátiť do mužskej kategórie.
Veľmi si pochvaľujem v tejto veci spoluprácu s Martinom Madrom z Častkoviec. Rovnako ako s jeho spoločnosťou Royaldom.
Odchod Jozefa Čaňa do Strání nám niečo ukázal. On robil svoju prácu na stopäťdesiat percent, za čo mu patrí obrovské poďakovanie. Bol však problém nájsť niekoho, kto by futbalu venoval a obetoval toľko ako on.
Motiváciou pre skončených dorastencov by mala byť účasť v krajskej súťaži v drese Melčic-Lieskového?
Možno sa niekto pousmeje, ale tá súťaž má svoju kvalitu. Pre mladých hráčov by mala byť motiváciou. Súťaž má slušné parametre. Oproti okresnej súťaži je cítiť veľký rozdiel v otázke rozhodcov, čo je vždy háklivá téma. Musím ich však pochváliť, pretože ich výkony sú skutočne veľmi dobré. Dovolím si povedať, že z tridsiatich stretnutí za sezónu môžeme mať ťažké srdce možno v dvoch stretnutiach.
Aj hráči na ihriskách a celkové prostredie je už profesionálnejšie ako v oblastnej lige. Niekomu možno chýbajú derby stretnutia, ale keď počujem, aké nevraživosti sa dejú v tých v okolí Trenčína, skutočne mi nechýbajú.
Vnímate spätnú väzbu od ľudí z obce, ktorí na futbal chodia?
Od našich fanúšikov je veľmi dobrá odozva. Nájdu sa ľudia, ktorí nemajú problém poďakovať. Zväčša ide o ľudí, ktorí futbal v minulosti hrali, alebo sú dlhoročnými fanúšikmi.
