Jubilantka Margita Ivaničková našla prácu snov v redakcii novín aj Kancelárii prezidenta SR.
Pochádzate z Nemšovej. Aké obrázky sa vám v pamäti spájajú s detstvom v meste, ktoré bolo vtedy ešte vlastne dedinou?
Moje detstvo bolo veľmi pekné. Rada spomínam na časy, keď sme na ulici vítali obecného pastiera s kravami alebo utekali za autami, keďže vtedy tadiaľ motorové vozidlo prechádzalo raz za deň. Prišlo nám samozrejmé kŕmiť sliepky, dojiť kozy, bicyklovať sa, chodiť na pažiť za dedinu, ale tiež ctiť si rodičov a staršiu generáciu.
V akom rodinnom prostredí ste vyrastali?
Mám sestru a dvoch bratov. Vyrástli sme v prostredí, kde sme si všetko museli odžiť, odpracovať a vybojovať. Rodičia boli učitelia v Nemšovej, viedli nás k tvorivému životu. Otec organizoval športovú činnosť, hrával ochotnícke divadlo. Mama sa angažovala v Červenom kríži. Žiaľ, o otca sme prišli zavčasu, mala som deväť rokov. Dodatočne sa skláňam pred mamou. S ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré utrpela pri autohavárii, po ktorej otec zahynul, nám všetkým umožnila vyštudovať vysokú školu.
Vo vašom prípade to bola Vysoká škola ekonomická. Išlo o takpovediac prvú voľbu?
Ani nie, chcela som študovať jazyky. Ale z hľadiska sociálneho zázemia som si odhadla, že ide o školu, na ktorú mám reálne šancu sa dostať. Keď prišlo na lámanie chleba a podávanie prihlášok, profesori na gymnáziu mi na rovinu povedali, že ak nepoznám nikoho, kto by sa za mňa na univerzite prihovoril, nech sa o to, napriek skvelým výsledkom, ani nepokúšam.
Málokto vie, že pri kolónke prvého zamestnávateľa máte v profesijnom životopise uvedený Slovenský hydrometeorologický ústav.
Áno. Rok som tam pracovala ako ekonómka a zoznámila sa so svojím manželom.
Prečo ste sa po roku presťahovali do Trenčína?
Zohnať bývanie v Bratislave bol problém už vtedy. Manžel rozhodol, že snáď v Trenčíne to bude ľahšie. On, ako informatik, si našiel zamestnanie okamžite. Mňa čakala studená sprcha.
Tipy na voľné chvíle (50. týždeň) Čítajte Čo konkrétne máte na mysli?
Naivne som predpokladala, že keď človek tvrdo pracuje a má vynikajúce odporúčania, tak nebude mať problém zohnať primerané zamestnanie. Ocitla som sa v prostredí bez kontaktov a väzieb. Osobne som navštívila všetky firmy, ktoré v Trenčíne pôsobili. Bezvýsledne. Na úrade práce mi ponúkli, že môžem ísť robiť buď upratovačku na železničnú stanicu do Trenčianskej Teplej, alebo obradníčku do pohrebnej siene.
Napokon z toho vzišla pomerne dlhá a úspešná životná kapitola za katedrou.
