Z provinčnej Nemšovej sa posunul do dorastu Slovana Bratislava. Kariéru mu zmenila vojenčina v Trenčíne.
Martin Fabuš pomohol mužstvu Stanislava Grigu medzi slovenskú futbalovú elitu. Neskôr sa stal dvakrát najlepším strelcom v najvyššej súťaži. So Žilinou získal dva majstrovské tituly. V reprezentácii strelil päť gólov. Bol na lane AS Rím, no napokon pôsobil v SC Karslruhe. Od roku 2010 je úspešným mládežníckym trénerom. V súčasnosti vedie národný tím do 18 rokov.
Do Švédska odišiel za hokejom v trinástich. Rozdiely boli výrazné, vraví Radivojevič Čítajte Začínali ste na regionálnej úrovni v Skloobale Nemšová. Ako sa chlapec z dedinskej súťaže dostal do Slovana Bratislava?
Bol to poriadny skok. Bol som súčasťou regionálnych výberov ešte ako žiak. Všimol si ma Anton Valovič, ktorý ma z provinčného klubu vytiahol ako prváka na strednej škole do Slovana. Bola to výzva a odmena zároveň. Pre mňa i materský klub.
Verejnosť si vás pamätá ako výborného strelca. Strieľali ste góly odmalička?
V podstate áno, hoci som striedal viaceré posty. Nehrával som od začiatku iba čisto hrotového útočníka. Na dedinách to tak chodí, že každý musí byť pripravený, že v stretnutí môže nastúpiť hocikde.
Tri milióny dolárov za Fabuša? Povedal som nie, spomína po rokoch Hozlár Čítajte Aj v Slovane som sa pohyboval na rôznych pozíciách stredopoliara. Až príchodom do druholigového Trenčína sa zo mňa stal typický „hroťák“.
Posilnili ste Trenčín z dôvodu, že v kabíne Slovana Bratislava bol pretlak kvality?
V prvom rade som si musel odkrútiť základnú vojenskú službu. Dostal som povolávací rozkaz. Možnosť prísť do Ozety Dukly bola skvelá, veď Trenčín je iba pár kilometrov vzdialený od Nemšovej.
Býval som v kasárňach. Peši som dochádzal najskôr na starý štadión za mostami. Keď sme sa neskôr presťahovali na štadión na Sihoti, mal som to ešte bližšie.
Ozeta Dukla Trenčín bola v rozpuku. Vyhrali ste druhú ligu a pri premiére medzi slovenskou elitou ste skončili štvrtí. Netočila sa vám z toho hlava?
Ako mladý som to vníma úplne normálne. V prvom rade som bol rád, že robím to, čo ma baví. Teda hrám futbal. Vôbec som nepremýšľal o tom či sa chlapec z Nemšovej môže presadiť vo veľkom futbale.
Všetko išlo rýchlo. Darilo sa nám v druhej lige, strieľal som góly. Ani som si to neuvedomil, ale zrazu som bol známy hráč.
V prvom rade som tvrdo pracoval, aby som bol čo najúspešnejší. Veľmi mi pomohlo, že v Trenčíne bola skvelá partia. Nechcem, aby to vyznelo ako klišé. Fungovala správna chémia medzi staršími a mladšími hráčmi, čo nie je bežným javom.
Všetci sme zaznamenali v priebehu roka a pol obrovský progres. Z druholigového tímu sme zrazu boli tesne pod medailovými pozíciami v Mars Superlige.
V článku sa dočítate aj:
- Do akej miery kariéru Martina Fabuša ovplyvnil tréner Stanislav Griga,
- vytvárali na neho v Ozete Dukle tlak, aby odišiel do zahraničia a pomohol klubu finančne,
- ako to bolo so záujmom zo strany AS Rím,
- prečo napokon skončil v treťoligovom SC Karsruhe,
- ako spomína na obdobie dvoch titulov v MŠK Žilina,
- čo zabránilo jeho pôsobeniu pod trénerom Adriánom Guľom?.
Aké vzťahy fungovali v klube?
Bolo to vynikajúce obdobie. Atmosféra bola žičlivá. Aj v kabíne. Starší harcovníci ako napríklad Peter Kavka, Alojz Kulla, Ľubo Ježík či Ondrej Šmelko boli skvelí a pomáhali nám mladším.
