Do rozbehnutého prvoligového vlaku naskakujete po šiestich rokoch ako matka dvoch detí. Za akých okolností došlo k vášmu návratu na trávniky?
Túto myšlienku som v hlave nosila už dlhšie, ale mala som z nej trochu strach. Nevedela som si predstaviť, ako to všetko doma časovo zvládneme. Napokon som to skúsila a rozhodnutie neľutujem. Som rada, že popri deťoch a domácnosti mám čas aj sama pre seba.
Pred necelými desiatimi rokmi ste mali našliapnuté na sľubnú kariéru. Ako pätnásťročná ste dostali pozvánku aj do reprezentačnej sedemnástky. Potom ste sa však z futbalového diania vytratili...
Oficiálne som skončila v dievčenskom tíme Trenčianskych Teplíc, keď som mala pätnásť rokov. Dodnes mám problémy s chrbticou, ktorá mi vtedy spôsobovala bolesti pri záťaži. O návrat som sa pokúsila v drese AS Trenčín, keďže futbalový klub v Tepliciach medzitým zanikol. Ale nešlo to. Bolo to počas sezóny 2017/2018 v rámci druhej slovenskej ženskej ligy.

Zmenil sa za ten čas váš vzťah k futbalu? Prípadne, zmenila sa nejako jeho pozícia vo vašom osobnom rebríčku hodnôt?
