Obávaný ázijský sršeň sa objavil neďaleko slovenských hraníc v Česku aj v Maďarsku. PAVEL VIKTORÍN, včelár, ktorý pôsobí v obci Dežerice, upozornil, že počas budúcej jari budeme môcť jeho výskyt naplno pozorovať aj u nás.
Tento typ sršňa prirodzene v našom prostredí nežije a hoci na ľudí útočiť nezvykne, pre naše včely predstavuje agresívneho a nebezpečného predátora.
V rozhovore sa taktiež dočítate
- Prečo je ázijský sršeň pre naše včely nebezpečný,
- ako ho vieme odlíšiť oproti bežnému sršňovi,
- či existuje spôsob, ako pred ním ubrániť naše včely,
- akým spôsobom na včely útočí,
- čo môže pre ázijského sršňa na Slovensku predstavovať problém.
Aká je situácia s ázijským sršňom v okolí Slovenska?
Situácia je už vážnejšia. Hniezda týchto sršňov už spozorovali v Českej republike, desať kilometrov od slovenských hraníc. Je teda otázkou času, kedy ho niekto uvidí aj u nás. Podľa môjho názoru tu už je, je však začiatok novembra, tak je ťažké spozorovať sršniu matku, pretože sa už pripravuje na zimu.
Objavia sa s veľkou pravdepodobnosťou až na jar, keď budú matky hľadať nové miesto na hniezdenie.
Kde konkrétne ho spozorovali?
Našli hniezdo na strome vo veľkej výške. Malo osem kilogramov. Jedno našli i na maďarsko-slovenskej hranici.
Môžeme predpokladať, že v Česku ich je už teraz viac?
Myslím si, že áno. Matiek sú desiatky, ale robotníc sú stovky, teraz ich však nemáme ako vidieť, je koniec sezóny.

Je tento nález dôkazom toho, že ázijské sršne u nás sú momentálne spiaca hrozba?
Určite áno. Nejde už o to, či tu sú, ale skôr kedy sa objavia. Máme celú zimu na to, aby sme premýšľali, ako ochránime včely počas budúcej sezóny. Či už ako včelári, alebo aj ako ľudia, ktorí chcú chrániť prírodu. Pre ázijské sršne sú totiž hlavnou potravou.
Existujú nejaké metódy, ako naše včely ochrániť pred ázijským sršňom?
Pravdepodobne sa to bude riešiť najmä mechanicky, zvesením sršnieho hniezda, prípadne chemicky rôznymi pesticídmi. Existuje i metóda, pri ktorej sa hniezdo večer alebo nadránom obalí do špeciálnej látky, čo znemožní sršňom, aby vychádzali z hniezda.
Potom ho zlikvidujú. Čo sa týka včelárov, tí u nás ešte nemajú žiadne techniky na ochranu včiel proti sršňom. Vo Francúzsku používajú klietky a sieťoviny, ktoré sa dávajú na úľ. Tie však nie sú také efektívne, pretože sršeň na úľ stále nalietava a čaká, kedy z nej včely vyletia. Sršeň sa dnu nedostane, ale včela von vyletí. Efektívnejšie je sú tie spomínané klietky. Je to ako lievik v debničke, v ktorom je otvor, do ktorého vstúpi sršeň dovnútra, kde je návnada.
Vnútri je otvorov viac, ale sú menšie a sršeň sa už potom nevie vrátiť naspäť. V pasci najčastejšie býva nejaká bielkovina, ktorú sršne nosia larvám. Ak by tam náhodou vletela včela, tak sa otvormi dostane von. Pre sršňa sú však primalé. Riziko tejto pasce je však to, že sa tam môžu chytiť i sršne európske alebo iný užitočný hmyz a opeľovače, ktoré nechceme zničiť.