NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Nevídaný volejbalový talent. Linda Kovalčíková, smečiarka volejbalového klubu VK Nové Mesto nad Váhom, má dnes iba pätnásť rokov. Hoci je stále vo vekovej kategórii starších žiačok (narodila sa v roku 2008), pravidelne nastupuje v novomestskom zeleno-bielom drese v zápasoch najvyššej slovenskej súťaže – vo volejbalovej extralige žien.
Je tak najmladšou hráčkou ženskej extraligy. Vo veku pätnásť rokov už stihla získať tri tituly majsteriek Slovenska v plážovom volejbale a dvakrát triumfovala v bojoch o slovenský volejbalový titul aj v klasickom „šestkovom“ volejbale v mládežníckych vekových kategóriách. Je členkou reprezentačného výberu halového volejbalu „U18“ a účastníčkou kvalifikácie na majstrovstvá Európy. Najväčším volejbalovým snom Lindy Kovalčíkovej je olympiáda v plážovom volejbale a talianska Seria A1 v šestkovom volejbale.
Začnime nedávnou „históriou“. V 6. kole volejbalovej extraligy si bola po zápase VK Nové Mesto nad Váhom – ŠVK Pezinok vyhlásená za najlepšiu hráčku zápasu.
Bývalého prvoligistu sužuje zápal miechy, zostal odkázaný na invalidný vozík Čítajte Vekom stále ešte žiačka tak kraľovala medzi ženami. Aký to bol pocit?
Samozrejme, bola som veľmi šťastná. Hneď od začiatku tohto extraligového zápasu som mala radosť, že som od trénera Juraja Šujana dostala šancu hrať počas celého zápasu. Veľmi si túto šancu vážim a zároveň si uvedomujem, že mám všetko ešte pred sebou. Som trpezlivá a viem, že sa musím toho ešte veľa naučiť. Trénujem každý týždeň dvojfázovo, podarilo sa mi dostať aj do mládežníckych reprezentácií Slovenska. Vnútorne to pociťujem aj ako odmenu za to, že na sebe dlhodobo veľmi pracujem.
Večer 21. októbra si s novomestskými ženami nastúpila v novomestskej športovej hale na extraligovú palubovku proti Pezinku. Pritom si stihla odohrať celý doobedňajší dvojzápas za staršie žiačky v Leviciach.
Áno, aj tam som odohrala dva celé zápasy. V sobotu som tak zažila trojzápasový rytmus. Bolo to na zvládnutie ťažšie, ale už som na to zvyknutá. Takže v pohode. Mávam takúto sériu zápasov častejšie. Ja okrem žien a starších žiačok hrávam aj za juniorky i kadetky. Samozrejme, bez kvalitnej regenerácie a rehabilitácie by sa to len ťažko zvládalo.
Poďme k tvojim volejbalovým začiatkom. Kto ťa k hre pod vysokou sieťou priviedol?
Ja som sa pred volejbalovou premiérou venovala aktívne latinskoamerickým tancom v Trenčíne. Potom sme sa presťahovali do Trenčianskej Turnej a túžila som sa začať venovať aj športu. Rozprávala som sa s rodičmi a zhodli sme sa na tom, že by som mohla vyskúšať volejbal v Novom Meste nad Váhom. Mojím prvým volejbalovým trénerom v Novom Meste nad Váhom bol Michal Šutovský. Hlavne tatino ma viedol k športu. On bol taký všešportovec. Hrával výborne florbal, futbal, hokej, basketbal i viaceré ďalšie športy.
Okrem klasického šestkového volejbalu si sa dala aj na plážový volejbal vo dvojici s Leou Zelenákovou. Čo bolo skôr?
Ja som v hale pôvodne začala hrávať mix – trojkový i štvorkový volejbal. Potom som začala hrávať šestkový volejbal. Po prvej sezóne som chcela počas voľného leta vyskúšať beach volejbal. S ním som sa dokonca vo dvojici s Leou Zelenákovou prebojovala už aj na majstrovstvá Európy „U18“. Beach volejbal je tiež skvelý aj vďaka prostrediu, v ktorom sa hráva. A, samozrejme, veľkým lákadlom do budúcnosti sú pre mňa majstrovstvá sveta či olympijské hry v plážovom volejbale. V šestkovom volejbale je zasa úžasná tá skvelá sila kolektívu, ktorý tvorí celé družstvo. Takže u mňa je to zatiaľ tak päťdesiat na päťdesiat, čo sa týka týchto dvoch volejbalov. Keby som sa mala rozhodnúť iba pre jeden, momentálne by som to nedokázala.
