Kardiovaskulárne ochorenia sú hlavnou príčinou úmrtí na Slovensku, podľahne im každý druhý človek. Len málokto si však uvedomuje, že riziko ich vzniku sa začína už v detskom veku. Dokonca rodičia ešte pred počatím dokážu ovplyvniť, či ich potomok bude mať predispozíciu na ochorenie srdca alebo ciev v dospelosti.
O dôležitosti prevencie kardiovaskulárnych ochorení v detskom veku sa pred niekoľkými rokmi veľa hovorilo a tímu lekárov a odborníkov sa podarilo presadiť bezplatný celoplošný skríning cholesterolu u detí.
Súčasťou tímu bol aj prednosta a primár pediatrickej kliniky vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne PAVOL ŠIMURKA. Podľa neho sa dnes o prevencii zase hovorí málo a podceňujeme ju.
Rodičia a mladí ľudia nevedia, že hrozba vzniku kardiovaskulárnych ochorení vzniká v detstve, dokonca ešte pred narodením dieťaťa. Neuvedomujú si podstatný vplyv spôsobu života v detskom veku a jeho dopad na dospelosť.
Prečo by ľudia mali myslieť na to, že základ pre vznik ochorení srdca ciev získavame už v detstve?
V minulosti boli kardiovaskulárne ochorenia vnímané ako choroby starých ľudí. Infarkty či mozgové príhody vznikali v neskoršom dospelom alebo seniorskom veku, u detí sa nimi preto nikto nezaoberal. Ľudia mali pocit, že sa ich netýkali.
Najčastejšou príčinou týchto ochorení sú pritom cievne zmeny známe ako ateroskleróza alebo kôrnatenie ciev, pri ktorej sa ukladá tuk a ďalšie krvné zložky do cievnej steny. A to sa deje už v detskom veku. Dôsledkom v dospelosti, je, že cieva sa zúži, môže vzniknúť zrazenina, ktorá cievu upchá a dochádza najčastejšie k vzniku infarktu, mozgovej príhody alebo postihnutiu ciev iných orgánov.
V rozhovore sa dočítate
- Ako lekári prišli na to, že základ na ochorenia srdca a ciev vzniká v detstve,
- čo sú rizikové faktory u detí,
- aké typy detí sú rizikové pre vznik srdcovo-cievnych chorôb v dospelosti,
- čo najviac ovplyvňuje začiatok kôrnatenia ciev u detí,
- či môže vegetariánska či veganská strava pomôcť predchádzať rizikám,
- že Slovensko je priekopníckou krajinou v celoplošnom skríningu cholesterolu,
- aká je v rámci prevencia úloha štátu a škôl.
Toto však kedysi nevedeli ani lekári. Ako na to prišli?
Tak trochu náhodou počas vojny. Okrem toho, že vojnové konflikty majú na svedomí množstvo životov a negatívnych dopadov, prinášajú aj medicínsky pokrok, nové poznatky a vyšetrovacie či liečebné techniky a metódy.
V americkej armáde je zvykom vyšetriť orgány každého vojaka, ktorý zahynul. Tak to bolo aj v prípade kórejskej vojny v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Lekári zistili u 20-ročných zdravých ľudí zmeny na cievach.
Rovnaké poznatky priniesla aj vojna vo Vietname o dvadsať rokov neskôr. Vtedy sa problematike začali venovať odborníci na celoštátnej úrovni a výskumy ukázali, že drobné cievne zmeny sa objavujú už v desiatom roku života. Zistili tiež, že rizikové faktory sú rovnaké ako u staršej populácie, predovšetkým obezita, cukrovka, vysoký tlak a vysoký cholesterol.
Primár kardiológie: Mnohí skončili na cintoríne, lebo si infarkt zamenili za bolesť chrbta Čítajte Čo ovplyvňuje vznik aterosklerózy ciev?
Na jednej strane je to genetická predispozícia, teda že niekto je náchylnejší na vznik obezity, cukrovky, vysokého tlaku, alebo jeho organizmus nedokáže dobre spracovať tuky. Alebo má geneticky daný vysoký cholesterol.
Zásadnejšie sú však faktory vonkajšieho prostredia. Najrozšírenejším problémom je obezita. Svetová zdravotnícka organizácia už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vyhlásila, že vo svete je epidémia obezity. Rizikovými faktormi sú aj cukrovka, vysoký krvný tlak a cholesterol. V rámci životosprávy, samozrejme, fajčenie, stresový spôsob života.
Čo spôsobuje obezita v detskom veku?
Prináša so sebou zvýšené riziko vzniku viacerých zdravotných ťažkostí. Medzi nimi neskôr dominujú kardiovaskulárne ochorenia na podklade aterosklerózy. S obezitou zásadne súvisí aj cukrovka druhého typu, sú navzájom previazané.
Obezita u detí a adolescentov v západných krajinách za dvadsať rokov stúpla dvojnásobne. Dokonca aj v rozvojových krajinách okrem regiónov, kde nie je dostatok stravy, sa konzumuje energeticky výdatná strava a rastie výskyt obezity.
Ako môžu rodičia ovplyvniť to, či bude ich dieťa v dospelosti trpieť kardiovaskulárnym ochorením?
Už spôsob života rodičov pred počatím určuje, nakoľko ich dieťa bude čeliť rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení. Ich návyky sú akousi pečiatkou, ktorú si dieťa nesie do života a ovplyvňuje jeho zdravie.
Napríklad dieťa obéznej matky má zvýšené riziko výskytu cukrovky. Negatívne sa môže podpísať aj nadmerné priberanie počas tehotenstva, ktoré môže vyústiť až do tehotenskej cukrovky. Aj obézny otec môže epigenetickým spôsobom preniesť riziko nadváhy a cukrovky na dieťa. Stravovacie návyky spravidla rodičia prenášajú na svoje deti.
Môžu sa deti už narodiť ako rizikové?
