NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Tisíce zosnulých ľudí navždy odpočívajúcich na novomestskom cintoríne majúcich svoje neopakovateľné osudy. A my sme sa práve v dušičkovom čase túlali už po štvrtýkrát v priebehu štyroch rokov sviatočného obdobia medzi hrobmi Novomešťanov a ľudí s Novým Mestom nad Váhom spätými a objavovali miesta, na ktorých odpočívajú osobnosti, ktoré mali nezabudnuteľné osudy.
Prinášame vám opäť mozaiku niekoľkých z nich, ktorých životné príbehy a ich prínos pre náš región i celú krajinu si to určite zaslúžia. Začítajte sa do riadkov, ktoré vám priblížia mená, na ktoré sa nedá zabudnúť nielen v čase sviatku Všetkých svätých. Prinášame vám tak po roku ďalšie pokračovanie potuliek po známych i menej známych miestach novomestského cintorína.

Ťažká choroba ho priskoro ukradla do nebies
Poznali ho mnohí. Skvelý výtvarník, karikaturista a predovšetkým dobrosrdečný a vždy usmiaty človek. Večný optimista. Miro Ďurža. (8. 6. 1944 – 13. 8. 2006). Človek so vždy pohrávajúcim sa úsmevom na perách a obľúbenou baretkou. Neobišiel nikoho, prihovoril sa, zaspomínal. Miloval svoje červené vínko a rozvoniavajúce farby. Tie ho sprevádzali po celý život. Taký bol novomestský grafik Miro Ďurža. Ani v čase, keď ho na nebesia krátko po šesťdesiatke neúprosne ťahala zákerná choroba, sa nezmenil.

Novomestského ľudomila nezlomila ani bolesť a zhoršujúci sa zdravotný stav. Po ťažkej chorobe naposledy vydýchol 13. augusta 2006 v Novom Meste nad Váhom.