Faerské ostrovy – krajina pre našinca stále takmer nespoznaná. Futbalovým fanúšikom zarezonuje v mysli predovšetkým klub KÍ Klaksvik, ktorý v tohtoročnej futbalovej Európe „zlikvidoval“ slávny Ferencváros Budapešť a narobil veľké problémy aj nášmu bratislavskému Slovanu.
Milovníkom prírody pri pojme Faerské ostrovy zasa zovrie srdce a tuhne krv v žilách pri pomyslení, že tu ročne zabijú takmer tisíc veľrýb (najmä krátkoplutvých a dlhoplutvých delfínov) v rámci ich národnej historickej tradície. A inak?
Do Nového Mesta nad Váhom priplávala obrovská treska z Aljašky Čítajte Ostrovy boli už v roku 700 pôvodne obývané írskymi mníchmi, ktorých v 8. – 9. storočí vystriedali nórski Vikingovia. Od roku 1035 boli pripojené k Nórsku, po roku 1380 sa stali súčasťou Dánska. Od roku 1948 je to krajina s rozsiahlou vnútornou autonómiou, vlastnou zástavou i zákonodarným zborom. Na súostroví, ktoré tvorí 18 ostrovov, 11 ostrovčekov a 779 malých skalnatých ostrovčekov, žije približne 50-tisíc obyvateľov. Priemerne 283 dní do roka tu prší a príliš sa tu nezohrejete. V lete je priemerná teplota 11 °C a v zime 3 °C.
Nielen o zabíjaní veľrýb a futbale na Faerských ostrovoch sme sa rozprávali s futbalovým rozhodcom Erikom Tupým (20) z Nového Mesta nad Váhom, ktorý Faerské ostrovy nedávno navštívil.
Faerské ostrovy – to práve nie je destinácia, ktorú by pravidelne navštevovali slovenskí turisti. Ako ste sa tam dostali?
Cestoval som tam za kolegom – faerským futbalovým rozhodcom Janom Hermansenom, ktorý pôsobí ako asistent rozhodcu v UEFA a FIFA súťažiach. Inak by som sa tam nedostal. Hľadal som najvýhodnejšie letecké spoje, ale lacné to nebolo. Obojsmerné letenky ma stáli 600 eur. Keďže som letecký „blázon“, tak som si dopravu poriadne pokombinoval.
Obrovský ťahač ťahali na ceste s dlhým lanom dve desiatky detí Čítajte Na Faerské ostrovy som letel s medziprestávkami a prestupmi na letiskách vo Varšave, v nórskom Osle a Bergene. Nazad som išiel po trase Kodaň – Paríž – Viedeň opäť s letiskovými prestupmi. Bolo to hektické, ale prekvapujúco cenovo najvýhodnejšie.
Ako ste sa spoznali s faerským futbalovým rozhodcom Janom Hermansenom?
Zbieram futbalové suveníry a začali sme si písať na Instagrame. Do mojej zbierky mi poslal vzácny rozhodcovský dres z kolekcie Macron, ktoré sa používali v súťažiach UEFA. Poslal mi úplne nový dres s jeho autogramom a venovaním a pridal aj odznak FIFA. Keďže sa práve sťahuje zo svojho apartmánu do nového bydliska, nedalo sa u neho bývať. Ubytoval som sa preto v súkromnom obydlí, ktoré som našiel na internete. Býval som tam spolu s domácimi a veľmi sme sa spriatelili. Mali sme aj spoločnú večeru, počas ktorej som sa začal dozvedať hlavné informácie o Faerských ostrovoch i národnej tradícii lovu veľrýb.
Ako ste sa dorozumievali?
Hoci ich úradnými jazykmi je severogermánska faerčina (Føroyskt) a dánčina, takmer všetci obyvatelia Faerských ostrovov hovoria po anglicky. Bez ohľadu na vek. Po anglicky hovoria mladí ľudia, ale aj vekovo staršie generácie i dôchodcovia. S angličtinou som sa všade bez problémov dohovoril.
Kde všade ste sa pohybovali počas svojho pobytu na Faerských ostrovoch?
Pristál som na jedinom faerskom letisku na ostrovčeku Vagar, ktoré postavili Briti v období 2. svetovej vojny. Pristávacia dráha je asfaltová a má dĺžku 1250 metrov. Odtiaľ som sa presunul do hlavného mesta Torshavn na ostrove Steymoy. Je to mestečko, v ktorom žije približne 20-tisíc obyvateľov. V Torshavne som bol ubytovaný a odtiaľ sa aj vydával do iných miest. Postupne som navštevoval aj futbalové zápasy rôznych súťaží.
Aký ste z Faerských ostrovov a z ich obyvateľov nadobudli počas vášho pobytu dojem?
Keďže v krajine žije niečo málo nad 50-tisíc obyvateľov, myslel som si, že všetci sa tam poznajú. Ale nie je to tak. Predstava, že obyvatelia tvoria jednu veľkú rodinu, rýchlo vyprchala. Mal som pocit, že sa tam príliš veľké kamarátstva neudržiavajú. Pri zážitkoch, ako si na cestách navzájom nadávali šoféri, som sa chvíľkami cítil ako na Slovensku. Nejaká familiárna atmosféra medzi Faerčanmi nevládne. Aspoň ja som ju počas mojej týždňovej návštevy nepocítil.
Aká je tam životná úroveň v porovnaní so Slovenskom? Napríklad porovnanie cien v obchodoch?
Ceny som zažil hneď po prílete. Večer som bol hladný a vybehol som si niečo narýchlo kúpiť do rýchleho občerstvenia. V obchode som si kúpil dva banány, džús, zemiakové lupienky a zaplatil som dvadsať eur. Pre nás dosť drahá krajina. Veľká dražoba. Ale ani domáci Faerčania z cien určite nie sú nadšení. Pre domácich v pomere plat a ceny je to približne rovnaké ako u nás.
Ako obyvatelia Faerských ostrovov bývajú?
Nie sú tam žiadne činžiaky ani bytovky. Sú to rozprávkové mestečká s malými domčekmi, všade veľa zelene. Stačí si predstaviť rozprávku zo severského prostredia. Presne tak to tam vyzerá. Krásna krajina. Ostrovy sú skalnaté, pobrežie tvoria väčšinou útesy. Najvyšší vrch meria 882 metrov, priemerná nadmorská výška tu je približne 300 metrov.
Faerské ostrovy tvorí obrovské množstvo ostrovov a ostrovčekov. Ako sa medzi nimi domáci presúvajú?
Bežné sú klasické trajekty. Medzi väčšinou ostrovov už vybudovali aj podmorské tunely pre cestnú dopravu, ktoré majú bežne dĺžku tri – štyri kilometre. Všetko je nové a moderné, nič im tam nezateká. Je tam dokonca jediný podmorský tunel na svete, v ktorom je kruhový objazd. V tomto „kruháči“ sa spája viacero podmorských tunelov. Je to taký dopravný uzol, ktorý nemajú nikde na svete.
Takže populárna je tu okrem trajektov aj preprava automobilmi.
Určite preprava na trajektoch alebo v podmorských tuneloch niečo stojí.
Za prepravu trajektom som platil päť eur. Ostrovy sú vedľa seba veľmi blízko, z jedného brehu je vidno na druhý. Do skvelých a moderných podmorských tunelov investovali extrémne veľa financií. Preto sa v nich platí mýto, ktoré je pre nás dosť vysoké. Za jedno prejdenie tunelu je poplatok desať eur.
Prešli sme autom štyri tunely a stálo nás to teda štyridsať eur.
Vy ste sa vrátili z pobytu chorý. Asi poriadny zvrat oproti slovenským augustovým a septembrovým horúčavám?
Ani nie, ja som mal asi šťastie. Napriek tomu, že je tu priemerná letná teplota približne 11 °C, zažil som nádherné letné počasie. Keď bolo slnečno, chodil som tam v krátkom tričku a kraťasoch. Bundu som vyťahoval iba vtedy, keď začalo silno fučať od oceánu. Takže teplotný šok, ktorý som očakával, som nezažil. Na Faerských ostrovoch som nepocítil na vlastnej koži ich tradičné počasie. Tam buď vždy prší,alebo je hmla. A do toho vietor. Nakazil ma asi rozhodca, za ktorým som pricestoval. Už keď som priletel, mal ešte po chorobe stále silný kašeľ. Tak som si od neho asi niečo priniesol. Ale tatino mi tvrdí, že som sa zle obliekal.
Poďme teda k tým nešťastným veľrybám. Sú Faerčania predovšetkým rybári?
Áno. Drvivá väčšina obyvateľov sa zaoberá rybolovom a obchodom. Nejaké veľké fabriky som tam ale vôbec nevidel. Spolu so mnou bývali v súkromnom priváte ešte aj mladomanželia z Dánska. Domáci nám navarili večeru, domácu špecialitu, jedna porcia stála tridsať eur. Hlavnou témou počas večere boli veľryby.
Je to veľmi citlivá téma, pretože náš pohľad na ich historickú národnú tradíciu nie je práve pozitívny. Mnohí to spájajú s týraním zvierat. Detailne mi domáci vysvetľovali ich pohľad na túto tradíciu. Je to pre nich v podstate to isté, ako u nás tradičná zabíjačka, počas ktorých zahynie mnoho prasiat. Podobne je to u nás s hovädzím mäsom a kravami na bitúnkoch. U nás sa tiež chovajú zvieratá na mäso. Záznamy lovu veľrýb nadháňaním sú známe na Faerských ostrovoch už od roku 1548.
Rozprávanie o zabíjaní veľrýb určite príjemné nebolo.
Rozprávali mi, ako prebieha lov veľrýb. Najčastejšie loveným cicavcom sú veľryby známe pod menom delfín dlhoplutvý a delfín krátkoplutvý. U nás máme predstavu, že veľryby sú tam masakrované s množstvom krvi. Veľryby môžu loviť iba ľudia, ktorí majú na túto činnosť špeciálne povolenie. Domáci naženú väčšie množstvo veľrýb do plytšej vody a samotný lov musí povoliť ešte faerská vláda. Keď dostanú povolenie na lov, veľryby sú dotlačené ešte bližšie k brehu a potom ich zabíjajú.
Otrasné si niečo také iba predstaviť.
Domáci mi tvrdili, že ich usmrcujú pomocou špeciálnych hrotov, ktoré im zapichnú do chrbtice. V momente by mala byť veľryba mŕtva. Veľryby potom vykrvácajú, čo je spojené s veľkým množstvom krvi.
A začne sa porciovanie mäsa. Mäso má právo vziať si iba priamy účastník lovu alebo pomocník pri love. Toto rybacie mäso je zakázané predávať.
Takže mäso týchto ulovených morských cicavcov vôbec neputuje do tradičných obchodov?
Prekvapilo ma, že tento každoročne povolený lov obrovského množstva veľrýb nie je určený na komerciu. V obchodoch toto mäso nekúpite. Pre všetkých, ktorí sa nejakým spôsobom lovu zúčastnili, je mäso zadarmo. Zo zákona má nárok dokonca na presný podiel mäsa v kilogramoch. Každý z lovcov si povie, koľko kilogramov naporciovaného mäsa chce. Prídel je maximálne 70 kilogramov. Delia si v rámci komunít aj veľrybí tuk. Všetko upravuje zákon.
Je to pravda, že každý rok zabijú približne tisíc veľrýb?
Áno. Ročne priemerne ulovia tisíc veľrýb. Domáca tvrdila, že ten veľký počet zabitých veľrýb nie je problém. Podľa odhadov by tam malo žiť až stotisíc veľrýb. Jedno percento zabitých veľrýb počas národnej tradície z dávnej histórie až zo 16.storočia nie je pre nich žiadna alarmujúca záležitosť. Je to však stále veľmi citlivá téma, ktorá vyvoláva aj množstvo negatívnych názorov a nesúhlasu aj priamo medzi obyvateľmi Faerských ostrovov.
Čo ste to mali vlastne na tú špeciálnu večeru počas ubytovania u domácich?
Večera mala štyri chody. Najprv bola údená treska, ktorú ulovil sám pán domáci, keďže je rybárom. Nasledovali jahňacie rebrá a ako príloha bola zelenina, ktorá sa pestuje iba na Faerských ostrovoch, názov som si však nezapamätal. Ako tretí chod nasledoval veľrybí stejk. Ako posledný chod sme mali špeciálny domáci dezert, v ktorom bolo zmiešaných niekoľko druhov ovocia a na vrchu bola šľahačka. Pani domáca mi pri odchode zabalila so sebou aj sušené veľrybie mäso, ktoré napokon u nás doma skoro nikomu nechutilo. Malo veľmi špecifickú chuť. Mne osobne to tiež príliš nechutilo.
Poďme na príjemnejšiu tému – futbal. Vy ste na Faerské ostrovy cestovali predovšetkým ako futbalový rozhodca.
Počas týždňa, ktorý som na ostrovoch strávil, som sledoval štyri zápasy. Jeden druhodivízny zápas pískal môj rozhodcovský kamarát Jan Hermansen. Videl som aj prvoligový zápas žien klubu B36 Torshavn v hlavnom meste Torshavn. Ženy majú dokonca aj skvelú futbalovú hymnu vo faerčine. Sledovať som bol aj kvalitu dorasteneckej ligy. Dorastenci mali v tesnej blízkosti ihriska Atlantický oceán. A napokon, najväčším zážitkom bol zápas najvyššej faerskej súťaže na štadióne v Klaksviku. Na toto mužstvo určite nedobre spomína Ferencváros Budapešť, ktorý sa po remíze a prehre s KÍ Klaksvik rozlúčil predčasne s Ligou majstrov, čo určite nikto nečakal.
KÍ Klaksvik potom vyradil aj švédsky tím BK Häcken a v Konferenčnej lige s ním mal problém aj bratislavský Slovan, ktorý KÍ Klaksvik porazil iba tesne 2:1.
Pritom Klaksvik je malé prístavné mestečko, v ktorom žije približne päťtisíc obyvateľov.
V Klaksviku žili ľudia už v časoch Vikingov. Pôvodne tam boli iba štyri farmy. Teraz je to moderné kultúrne a obchodné centrum. Futbalisti hrávajú faerskú ligu na modernom, ale malom štadióne s kapacitou 2600 divákov a umelou trávou. Iba jediné oficiálne ihrisko na Faerských ostrovoch má prírodnú trávu. Na všetkých ďalších je kvôli poveternostným podmienkam umelý povrch. A to jediné trávové ihrisko je kvôli počasiu v katastrofálnom stave. V umelej tráve aktuálne skúšajú využitie drveného korku. Je to síce drahšie, ale povrch je mäkší a šetrí nohy.
Vedeli vám domáci vysvetliť, ako je možné, že poloamatérsky KÍ Klaksvik mútil futbalovú vodu na ihriskách legendárnych súperov v európskych pohároch a vychádzal z nich so cťou i víťazne?
Nechápu to ani domáci fanúšikovia. Vo futbalovom mužstve hrajú pritom pekári, elektrotechnik, chovateľ oviec, policajt, učitelia i rybári. V doobedňajších hodinách zaberajú v práci, po obede majú tréning. A cez víkend si idú s nadšením zahrať futbal. A ich výborné výsledky boli pre Európu naozaj neuveriteľné a zároveň nepochopiteľné. Je to malé mestečko, za ktoré hrajú dvaja legionári. Platia ešte jedného faerského hráča, pre ktorého je futbal povolaním. Všetci ostatní hráči hrajú na amatérskej báze. Teraz štartujú v Konferenčnej lige.
Koľko bolo fanúšikov na ligovom zápase KÍ Klaksvik?
Približne tisíc. Po zápase KÍ Klaksvik som sa stretol s rozhodcami, delegátom zápasu i hráčmi. Pre zaujímavosť, v 2. divízii je návštevnosť približne ako na našich dedinských zápasoch v nízkych súťažiach. Futbal je na Faerských ostrovoch najpopulárnejší šport.
Veľa sa tu o ňom najmä teraz po úspechoch KÍ Klaksvik rozpráva medzi ľuďmi.
Národný štadión v Torshavne má kapacitu 5500 divákov, čo je desať percent z celého obyvateľstva krajiny. Aj preto Klaksvik nehrával európske zápasy na domácom štadióne, ale v Torshavne. Keď je vypredaný štadión v Torshavne, znamená to, že desatina obyvateľstva Faerských ostrovov sedí spoločne na futbalovom zápase.
Malá krajina, malé mestečká roztrúsené po ostrovčekoch. Koľko je tam vlastne futbalových súťaží?
Hrajú prvú, druhú a tretiu futbalovú divíziu. Teda tri ligy na celých Faerských ostrovoch. V najvyššej súťaži hrá desať mužstiev. Napríklad v 3. divízii hrá už dlhé roky mužstvo, ktoré už tradične všetky zápasy prehráva vysokým skóre. Mužstvo nezískalo v súťaži ešte ani jeden bod a vždy skončí na poslednom mieste. Ale už nemá kam z 3. divízie vypadnúť a stále sa v súťaži preto držia.
Ďalšou zaujímavosťou je, že na celých ostrovoch žije iba štyridsať futbalových rozhodcov.
Poznajú domáci fanúšikovia slovenských futbalistov a niektoré kluby?
Z hráčov poznali najmä Martina Škrteľa, pretože hrával v Anglicku za FC Liverpool, a Mareka Hamšíka. Zo slovenských futbalových klubov poznajú predovšetkým Slovan Bratislava, s ktorým hrali Konferenčnú ligu. Ináč im slovenský futbal veľa nehovorí a predstavu o našich výsledkoch nemajú.
Určite pribudli do vašej zbierky po príchode domov z Faerských ostrovov aj nové zaujímavé futbalové suveníry.
Bol som na návšteve aj v ich futbalovej asociácii, ktorá sídli na národnom štadióne v hlavnom meste Torshavn. Tu som sa stretol aj s predsedom komisie rozhodcov. Ja som im priniesol darčeky a spomienkové predmety, ktoré mi na cestu pripravil Oblastný futbalový zväz Trenčín. Dali mi vyrobiť aj špeciálnu plaketu.
Faerčania ma sprevádzali po národnom štadióne, vyskúšal som si aj kvalitu umelého trávnika, popozeral tribúny.
Okrem knižky o pravidlách futbalu vo faerčine som si domov priniesol aktuálny a vzácny dres futbalovej reprezentácie Faerských ostrovov a žltú a červenú rozhodcovskú kartu aj s podpisom a venovaním od môjho rozhodcovského kolegu Jana Hermansena, ktorý mi prisľúbil, že pri mojej ďalšej návšteve jeho krajiny si budem môcť odpískať aj nejaký ligový dorastenecký zápas.
