TRENČÍN. Trenčianske múzeum zreštaurovalo zakladaciu listinu synagógy z roku 1913. Vzácny dokument. ktorý je súčasťou jeho zbierok od roku 1980, bol totiž už vo veľmi zlom stave.
Neprospelo mu dlhoročné zrolovanie, ako aj atrament, ktorým ho v minulosti napísali. Po odbornom zásahu ho môžu sprístupniť len na krátku dobu a iba vo výnimočných prípadoch. Listina dopĺňa podklady k židovskej kultúre a pôsobeniu židovskej komunity v rámci Trenčína, ktorá na začiatku 20. storočia tvorila 15 až 20 percent obyvateľov mesta.
Súčasťou časovej schránky bola aj dobová tlač
Trenčianska synagógy vznikla na mieste staršej, zrejme drevenej modlitebne z 18. storočia, ktorá však už kapacitne nestačila. Početná židovská komunita sa tak v období pred prvou svetovou vojnou pustila do výstavby nového chrámu. Ten vyrástol v rohu dnešného Štúrovho námestia.
Synagógu slávnostne otvorili a vysvätili v utorok 23. septembra 1913. Práve tieto udalosti dodnes pripomína zakladacia listina tejto monumentálnej stavby. Dokument bol spoločne s novinami Vágvölgyi lap a Trencséni lapok z 21. septembra 1913 súčasťou časovej schránky, ktorú umiestnili v jej interiéri.
„Podľa zápisu v prírastkovej knihe ju objavili pracovníci národného podniku Pamiatkostav Žilina. V roku 1980 ju údajne našli v arche, teda v oltárnej časti samotnej synagógy. Bola uložená v plechovej tube, v ktorej vnútri sa nachádzalo ešte sklenené puzdro. V ňom bola táto listina zrolovaná,“ ozrejmil historik Trenčianskeho múzea Vladimír Pinďák.
Južné opevnenie Trenčianskeho hradu zveril kraj do správy Trenčianskeho múzea Čítajte Krehký rodný list
Zakladacia listina predstavuje pomyslený „rodný list“ trenčianskej synagógy. Patrí medzi vzácne predmety, ktoré ilustrujú dejiny židovskej komunity na území dnešného krajského mesta. „Signatári, ktorí sa tam spomínali, chceli poukázať na to, že sa im podarilo získať financie, dali sa dokopy a vyčlenili peniaze na výstavbu tohto chrámu,“ pokračuje Pinďák.
