Na Slovensko prišiel pred desiatimi rokmi pre futbalový rozvoj syna. Do kontaktu sa dostal s šéftrénerom prípraviek AS Trenčín Miroslavom Karasom. Volodymyr Vasylyev na Ukrajine predal všetko, čo mal a spoločne s manželkou a synom sa presťahoval do Trenčína.
Začínal na stavbách drevodomov. Neskôr si prešiel rôznymi mládežníckymi a ženskými tímami. Keď mu v polovici apríla minulého roku zvonil telefón šéftrénera Spartaka Myjava Erika Laca, nestihol si ani umyť zuby. Mal iba dvadsať minút na to, aby bol v kancelárií šéfa klubu.
Dnes je koučom druholigového tímu Myjavy a má za sebou sedemzápasovú víťaznú sériu (šesť duelov v lige a jeden v Slovnaft Cupe).
Výzvy? Jednou z nich je vypredaný štadión, hovorí kouč Stolica Čítajte Pochádzate z ukrajinského Užhorodu. Čo vás priviedlo pred desiatimi rokmi na Slovensko?
Na turnaji prípraviek nás oslovili zástupcovia AS Trenčín, že syn Ihor má talent a či by sme mali záujem, aby pokračoval vo farbách trenčianskeho klubu. V priebehu pár dní sme sa s manželkou rozhodli, že to skúsime. Predali sme všetko, čo sme na Ukrajine mali a presťahovali sme sa do Trenčín. Nevedeli sme po slovensky. Tri mesiace sme navštevovali jazykové kurzy.
Začal som pracovať na stavbe drevodomov. Zároveň som sa začal venovať trénovaniu najmladšej prípravky. Bolo to viac o zaväzovaní šnúrok ako o futbale. (smiech)
Doma som pracoval ako policajt. Zároveň som prevádzkoval herňu na hracie konzoly, nie na výherné automaty. Nebolo nám zle, ale chceli sme zmenu a všetko sme zvládli.
Trenčania sú tesne pred dokončením sna. Už by som do toho nešiel, netají Rybníček Čítajte Na Ukrajine ste hrali futbal a vraj ste neboli ďaleko ani od národného dresu. Je to pravda?
Ako sedemnásťročný som bol členom západoukrajinského mládežníckeho výberu. Aby som si obliekol najcennejší dres mi nechýbalo veľa. Nie všetko šlo podľa mojich predstáv. Mal som sedemnásť rokov, keď ma hlavný tréner povolal do prvého tímu FC Hoverla Užhorod. V najvyššej súťaži som odohral pätnásť stretnutí.
Už o rok mi však vystavilo stopku zranenie kolena. V kariére som už nemohol pokračovať. Aj som sa k futbalu vrátil v drese rodnej dediny po pol roku, ale koleno ma stále bolelo. Skúsil som aj post brankára, ale nemohol som sa futbalu venovať plnohodnotne, tak som skončil úplne.
V článku sa dočítate aj:
- Aký je rozdiel medzi Ukrajincami a Slovákmi,
- ako prišlo k jeho spojeniu so Spartakom Myjava,
- čo sa snažil zmeniť po príchode do kabíny prvého mužstva,
- v čom vidí príčiny momentálne úspešnej série výsledkov,
- s akými slovami ho navštívili hráči v miestnosti pre trénerov,
- čo je v silách Spartaka vyhrať II. ligu.
Po príchode na Slovensko ste pracovali na stavbách drevodomov. Ako ste sa k tejto práci dostali?
Spoznal som rodičov, ktorých synovia hrali v prípravke s mojim. Jeden z nich mal stavebnú firmu a ponúkol mi práci. Nemohol som iba sedieť doma na zadku, tak som to akceptoval. Potreboval som sa zžiť s prostredím a nechcel som si vyberať. Aj jazykovo som sa potreboval zdokonaľovať.
