KREMNIČKA, ZOLNÁ, ZVOLEN, TURÁ LÚKA. Slovenské národné povstanie bolo vyvrcholením národnooslobodzovacieho boja pred nemeckými okupačnými vojskami. Ozbrojené povstanie slovenského domáceho odboja, ktoré sa začalo 29. augusta 1944 v Banskej Bystrici, sa stalo jedným z najvýraznejších míľnikov v dejinách našej vlasti.
A my sme sa vybrali priamo do srdca Slovenského národného povstania, do regiónu Banskej Bystrice a Zvolena, aby sme vám niektoré z udalostí priblížili netradičným spôsobom. Navštívili sme niekoľko podstatných miest spojených s tragickou históriou 2. svetovej vojny i zaujímavých pamätníkov, pripomínajúcich obdobie v rokoch 1944 – 1945.
Po vyčíňaní nacistov ostali masové hroby
Stojíme na okraji protitankového zákopu v Kremničke, ktorý je dodnes presiaknutý krvou stoviek obetí vyčíňania nacistov po potlačení Slovenského národného povstania. Tabuľka v jeho blízkosti informuje o mieste, ktoré je spojené s najväčším vojnovým zločinom spáchaným na území Slovenska.

„Na týchto miestach počas okupácie koncom roku 1944 a začiatkom roku 1945 fašisti beštiálnym spôsobom v protitankovej priekope povraždili 747 ľudí,“ čítame na mieste neľudského vyčíňania okupantov. A iba po pár krokoch sa ocitnete na miestach, z ktorých sála pri predstave hrôzy, ktorú museli stovky nevinných ľudí prežiť v posledných okamihoch svojho života, čisté zúfalstvo a beznádej. Piety múrik a na ňom strohé a zároveň vypovedajúce úplne všetko: Miesto popravy.
Práve na týchto miestach od 5. novembra 1944 do 17. marca 1945 uskutočnila nacistická jednotka Einsatzkommando 14 v spolupráci s Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy masaker, po ktorom ostali zaplnené viaceré masové hroby. Masový hrob pod cintorínom, masový hrob Pod stráňou či masový hrob v povstaleckom bunkri v lokalite Vyšný Potok a viaceré ďalšie sú tragickým mementom dodnes aj po vyše sedemdesiatich rokoch od otrasnej udalosti.

V protitankovej priekope vraždili nevinných
Protitanková priekopa. Jarok pod stromami, z ktorých viaceré si pamätajú zákerné vraždenie stoviek obetí nacistami. Hlina pokrytá lístím, sem-tam kamene či popadané odlomené konáre. Autentické fotografie z exhumácie mŕtvych, prezentované neďaleko, vypovedajú o hrôzach, ktoré sa tu niekoľko mesiacov odohrávali. „Od apríla 1945 do roku 1948 bolo z masových hrobov exhumovaných spolu 747 osôb vrátane 211 žien a 58 detí.