NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Tri dominantné novomestské kaplnky. Ich dávna história je spojená s pomocou najchudobnejším Novomešťanom, žobrákom či starým ľuďom v núdzi. Jedna z nich slúžila v minulosti dočasne aj ako márnica a nezbední šarvanci do nej cez pootvorené dvere nazerali tajne na truhly so zosnulými.
Ďalšia z kaplniek bola za bývalého režimu odsúdená na zbúranie a nebyť odvahy nezlomných, bola by dnes zrovnaná so zemou. V pláne mala byť aj fingovaná autonehoda, ktorá mala spôsobiť vážnu deštrukciu, a preto mala byť zbúraná. Pozoruhodné osudy má aj Kaplnka sv. Rochusa. Svoju nádej v nej veriaci hľadali prostredníctvom modlitieb pred hrozivým morom už v roku 1721 a o stovky rokov neskôr ešte nedávno aj pred pandémiou covidu-19.
Maturovali v roku 1958. Študentky sa dodnes stretávajú so svojou 90-ročnou triednou Čítajte S kaplnkami sú výrazne spojení traja Novomešťania. Štefan Pokopec zachránil „život“ prícestnej Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie na dnešnej Holubyho ulici, Ján Kudlík dal druhý život Kaplnke sv. Rochusa na mieste, kde sa v minulosti vyberalo mýto. Regionálny historik a muzeálny riaditeľ Jozef Ondrejka (1937 – 2018) dal novomestským kaplnkám vďaka svojmu historickému a pamiatkovému bádaniu doživotnú dušu, ktorá navždy ostane zachovaná v archívoch.
Novomešťania sa sťažovali u prezidenta
Neveľká prícestná kaplnka na Holubyho ulici má z trojice kaplniek určite najpoh-nutejší a najdramatickejší osud. Aj keď nie je najväčšia a ani najvýznamnejšia, za bývalého režimu bola nepohodlná a jej existencia visela doslova na vlásku.
„Objektu hrozilo zničenie, pretože sa obrátila proti nemu primitívna obmedzenosť vtedajších mocných. Uvažovalo sa o inscenovaní autonehody, ktorou by bol objekt zvalený, zneužití armády na tieto účely a nakoniec mali kaplnku asanovať. Ničiteľskému ošiaľu nedokázali vzdorovať ani pamiatkari, ktorí objekt vypustili už aj zo štátnych zoznamov a súhlasili s jeho asanáciou,“ uviedol v textovom seriáli Pamiatky nášho mesta v roku 1991 historik Jozef Ondrejka v Novomestskom spravodajcovi.
Nakoniec sa tak nestalo vďaka Štefanovi Pokopcovi a niekoľkým ďalším odvážnym Novomešťanom. Tí sa so žiadosťou a sťažnosťou obrátili až na vtedajšieho prezidenta republiky a objekt sa podarilo napokon zachrániť. „Objekt slúžil pravoslávnym obyvateľom mesta, ktorí sa tu usídlili v dobe tureckých nájazdov na Slovensko a mali v rukách obchod s obilím,“ uviedol vo svojich vzácnych záznamoch Ondrejka.
