V kontaktnej zoo v Lubine môžu deti spoznať zvieratá zblízka
Obec Lubina v okrese Nové Mesto nad Váhom v sebe ukrýva kontaktnú zoo FarmaPARK. Deti sa tu môžu osobne zoznámiť s tvormi, ktoré možno ešte na vlastné oči ani nevideli.
„Stretnúť môžu najmä čistokrvné miniatúrne formy hospodárskych zvierat, na ktoré sa na farme zameriavame. Uvidíte minikoníky, ktoré sú také malé, že niektoré neunesú ani trojročné dieťa. Minilamy s tenkými nožičkami a huňatou srsťou i miniatúrne sliepočky sebritky, ktoré vážia sotva pol kila a patria k najmenším plemenám sliepok na svete,“ uvádzajú na svojej internetovej stránke.
Kontaktné ZOO a farmy sú podľa nich, na rozdiel od klasických zoologických záhrad, kde ich obyvatelia len smutne hľadia z klietok, ideálne miesta na zoznámenie detí a zvierat. „Deti si môžu zblízka prehliadnuť morčiatka, škrečka, lamy, afrických ježkov, kozičky či ovečky. Dozvedia sa o tom, ako žijú a ako sa o ne starať. Najmä sa ich ale môžu dotknúť,“ priblížili.
Dovolenka na Slovensku: Spoznajte zaujímavé možnosti v ďalších krajoch
Deti si pod vedením skúseného personálu, ktorý im ukáže, ako na to, zoberú zvieratko na ruky a môžu sa s ním maznať. Silným zážitkom je aj to, keď nakŕmia mláďatká mliečkom z fľašky.
„Pravidelný kontakt detí so zvieratami prináša nespočet pozitív. Zlepšuje fyzické zdravie, zviera čiastočne pôsobí ako prevencia astmy a alergie, a tiež má dieťa vďaka nemu viac pohybu,“ vysvetľujú.
Takýto kontakt pozitívne vplýva aj na psychiku. „Každému sa hneď zlepší nálada, keď má možnosť pohladkať si veselého chlpáča, ktorý vrtí chvostom, keď ho vidí,“ uzavreli.
Vláčikom do podzemia Bane Cigeľ
Zaujímavý výlet a vytúžené schladenie počas horúcich letných dní ponúka banský skanzen v Bani Cigeľ.
Návšteva skanzenu je ojedinelým zážitkom. Určený je pre deti od šesť rokov. Už samotné prostredie banských chodieb, vystužených železnými hajcmanmi, kvapkajúca voda zo stropu, tma, stiesnený priestor, ťažké pracovné nástroje a mocné mechanizmy každého presvedčia, že práca baníka je namáhavá a nebezpečná.
Cesta do skanzenu sa začína nahlásením návštevy, pretože dopredu je potrebné pripraviť všetko potrebné na zabezpečenie bezpečnosti turistov. Aj návštevy podzemia totiž podliehajú prís-nym predpisom, ktoré tak ako pri ťažbe uhlia stanovuje banský úrad.
Príroda v Trenčianskom kraji ponúka jedinečné výlety, ktoré nestoja ani cent Čítajte Návštevníci sa musia podrobiť dvojitej nezávislej kontrole. Na začiatku sa musia zapísať do zoznamu a prevezmú si dve hliníkové známky. Jednu zavesia v šatni, kde vyfasujú plášť, ochrannú prilbu a banskú čelovú lampu.
Druhú známku si zoberú so sebou a odovzdajú po vyfáraní. Tak sa osobným kontaktom zisťuje, či sa všetci účastníci po exkurzii v poriadku vrátili na povrch.
Banským vláčikom, v uzatvorených vagónikoch, cestujú približne dva a pol kilometra do útrob pohoria Vtáčnik a potom ešte vyše kilometra peši po chodbách. Počas pešej prehliadky návštevníci odhalia čaro podzemných banských priestorov v hĺbke 80 – 300 metrov pod povrchom v bývalej časti II. ťažobného úseku.
Známa autorka detských kníh má v Bzinciach pamätnú izbu
Pamiatke známej spisovateľky kníh pre deti Ľudmile Riznerovej-Podjavorinskej je venovaná Pamätná izba v rodnom dome autorky v Bzinciach pod Javorinou. K najznámejším dielam „tety“ Ľudmily patria rozprávky Čim Čim, Zajko-Bojko, Medový hrniec a ďalšie.
Okrem spomienok na život a dielo známej literátky sa môžu návštevníci zoznámiť i s ľudovou kultúrou a tradíciami tejto rázovitej obce.
„Budova má 150 rokov, patrí evanjelickej fare. Bol v nej aj učiteľský byt, v ktorom sa spisovateľka narodila. Máme tu 20 Čimov z celého Slovenska – od Košíc cez Banskú Bystricu, Nitru a Bratislavu. Každý rok sem chodí kopa detí,“ priblížil Ivan Mrázik, správca múzea a bývalý starosta obce Bzince pod Javorinou.
Vršatec ponúka čarovné výhľady
Zrúcanina hradu je postavená na bradle Vršatec v Bielych Karpatoch. Osud hradu je však otázny, keďže do schémy na obnovu pamiatok zaradený nebol a horná časť hradu sa zosúva. Preto je do tejto časti vstup zakázaný.
Atraktívne sú však aj samotné Vršatské bradlá, ktoré sú významnou paleontologickou lokalitou. Hrad na bradlách začali stavať v 13. storočí po vpáde Mongolov.
