Príbeh tohto veľkého muža je tu vpísaný v každej tehle a vo veľa budovách po celom meste. A nie je to len Památník Tomáše Bati – sklenený architektonický klenot Zlína, ktorý zaujme milovníkov architektúry. Zlín má toho o dosť viac.
Je to tiež mesto univerzitné, mesto športu, mesto filmové, mesto cestovateľské. Navyše je Zlín mestskou pamiatkovou zónou funkcionalizmu. Zlín je proste iný. Uvidíte.
Príbehy a unikáty „baťovského“ Zlína nájdete hneď na niekoľkých miestach. Tým prvým je zlínsky „mrakodrap“, v období svojho vzniku druhá najvyššia budova v Európe. Z terasy na 16. poschodí budete mať Zlín ako na dlani. Zviesť sa môžete originálnym výťahom upraveným ako kancelária šéfa firmy. Rovnako ako v Památniku Tomáše Bati sa vám i tu dostane jedinečného výkladu plného príbehov a zaujímavostí. Nikto vás nebude nudiť historickými detailmi. Baťa je príbeh, ktorý sa rozpráva sám a ktorý v Zlíne môžete zažiť na vlastnej koži.

Návštevu pojazdného výťahu so sprievodcom si musíte dopredu objednať v Muzeu jihovýchodnej Moravy ve Zlíně. To sídli len o kúsok ďalej, v 14/15 Baťovho Institutu spoločne s Krajskou knihovnou Františka Bartoše ve Zlíně a taktiež Krajskou galériou výtvarného umění ve Zlíně, ktorá tento rok oslávi 70. rokov od svojho založenia. Venuje sa predovšetkým českému a slovenskému výtvarnému umeniu a architektúre 19. až 21. storočia. Už len do novembra máte možnosť navštíviť expozíciu „Prostor Zlín“, ktorá je venovaná Zlínu a jeho architektúre, a ktorú po 10 rokoch nahradí nová expozícia. Túto výmenu plánuje galéria práve k svojmu významnému výročiu.
Určite ďalej musíte vidieť múzejnú expozíciu v Muzeu jihovýchodnej Moravy: „Princip Baťa – včera fantazie, zítra skutečnost“. Tu získate predstavu o tom, ako vypadalo ševcovské remeslo „pred Baťom“, ako sa zmenilo na priemyslový obor, aká bola filozofia podnikania a rozvoja firmy. Zbierka obuvi zo všetkých kontinentov je druhou najväčšou kolekciou obuvi na svete a nechýba tu ani ukážka zlínskej filmovej tvorby alebo rozsiahla expozícia cestovateľskej dvojice Hanzelka – Zikmund, ktorá dokonale dopĺňa priestor múzea plný multimediálnych i kontaktných prvkov. Cestovateľské legendy Hanzelka a Zikmund vám tu povedia ďalší veľký príbeh.

Príbeh o tom, ako sa stali obyvateľmi mesta Zlín je známy, ale je možné, že ste ho ešte nepočuli. Miroslav Zikmund a Jiří Hanzelka pre seba objavili Zlín po návratu zo svojej prvej cesty v roku 1951, keď vo filmových ateliéroch na Kudlove dokončovali svoj cestopisný film. Nadchlo ich prenikanie krajiny mestom, moderný otvorený charakter zlínskej zástavby a tiež stopy baťovského amerického životného štýlu. Vo filmových ateliéroch sa zoznámili s režisérom Elmarom Klosom, ktorý sa naopak chystal Zlín opustiť a predával dom vo vilovej štvrti Nivy. Bola to funkcionalistická vilka z 30. rokov minulého storočia. Nechal ju postaviť Klosov nevlastný otec, vládna rada a prvý hajtman zlínskeho okresu Dr. Januštík.
V tej dobe to bola vila s nádhernou záhradou, ktorá Miroslavovi Zikmundovi učarovala natoľko, že dom kúpil a začal s jeho rekonštrukciou. Tú zveril skúsenému zlínskemu architektovi Zdeňkovi Plesníkovi, s ktorým sa tiež stretol vo filmových ateliéroch na Kudlove. Plesník vilu upravil podľa vtedy moderných trendov a tá sa veľmi výrazne zmenila a zväčšila. A pretože Miroslav Zikmund sa zamiloval predovšetkým do záhrady, najzásadnejšou premenou bolo práve prepojenie hlavného obytného priestoru so záhradou.
Zikmundova vila súsedí s vilou Jiřího Hanzelky, v ktorej je dnes detský rehabilitačný stacionár. Obe sú unikátnymi príkladmi vil polovice minulého storočia. Ta Zikmundova je pamiatkou na tohto slávneho cestovateľa a živým dôkazom toho, že sa stal „Zlíňakom“. Od roku 2000 je naviac na zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok.
Vila tohto slávneho českého cestovateľa, ktorého krédom bolo otvárať svet ľuďom, za zatiaľ svetu otvára opatrne a je skrytým pokladom Zlína. Nie je to ani múzeum, ani umelo vytvorená expozícia. Ide o autentický priestor, ktorý tu nájdete v podobe, ako ho takmer 70 rokov obýval Miroslav Zikmund. Je ojedinelá svojou architektúrou, unikátnym duchovným interiérom a neopakovateľná svojím príbehom. Je to jednoducho miesto, kde stretnete celý svet. Zatiaľ sa sem pozriete vždy len prvú nedeľu v mesiaci na komentovanú prehliadku, ktorú si musíte vopred rezervovať.
Vráťme sa, ale k príbehu Tomáša Bati. Pokiaľ ste milovníkom architektúry, viete že Zlín ma niekoľko takýchto skrytých pokladov. A tiež, že i sem sa dá jazdiť za jedinečnými vilami, ktoré by mohli vyprávať. Vyprávať o histórii, veľkých ľuďoch a známych architektoch. I za to vďačíme Tomášovi Baťovi. Za to, že ich do Zlína priviedol.
Vila manželov Baťových sa radí k najdôležitejším zlínskym historickým pamiatkam a je ukážkou vilovej architektúry ranného modernizmu, reprezentovaného tvorbou architekta Jana Kotěry. Baťa ju nechal postaviť ako svoje rodinné sídlo v rokoch 1907-1912. Prízemie vily slúžilo nie len k rodinnému životu, ale aj k tomu spoločenskému. Súčasťou bola aj kancelária priemyselníka, ktorá sa nachádza vedľa vstupných dverí do vily. Interiér dámskeho pokoja manželky Tomáša Bati, pani Marie, bol vybavený nábytkom od Dušana Samo Jurkoviča – ďalšieho architekta úzko spojeného s Východnou Moravou. Svoje najhoršie obdobie si vila zažila po roku 1950, kedy bola zoštátnená a prestavaná na pioniersku klubovňu. Potom, čo bola navrátená synovi Tomáša Bati, prešla rozsiahlou rekonštrukciou a bola z veľkej časti vrátená do svojej pôvodnej podoby. Dnes tu sídli Nadace Tomáše Bati a prehliadky vily sa konajú vždy prvú nedeľu v mesiaci. Na tieto prehliadky je opäť nutná rezervácia predom.
Ďalším veľkým príbehom je samotný Zlín. To poznáte na prvý pohľad a ak chcete poznať typický Zlín, potom sa choďte prejsť po štvrti Letná. Tá vznikala od roku 1918, kedy sa tu stavali domy pre zamestnancov podľa návrhu ďalšieho významného architekta Jana Kotěry. Neskôr bola postupne rozširovaná charakteristickými krychľovými domčekmi z rezných tehiel podľa návrhu architekta Františka Lýdie Gahury. V rokoch 1912-1945 vystavala firma Baťa pre svojich zamestnancov 2 210 domov po celom Zlíne.
Behom svojej návštevy by ste určite nemali vynechať Památnik Tomáše Bati, ktorý je skutočným klenotom nie len zlínskej modernistickej architektúry a patrí medzi to najzaujímavejšie, čo môžete v Zlíne vidieť. Tu jeden z príbehov zdanlivo končí. Vyšliapete si k nemu kopec, ale rozhodne to za to stojí. Odmenou vám bude krásny výhľad na mesto a jedinečná architektúra, ktorá obstojí i v európskej mierke. Presklená budova postavená podľa návrhu architekta Františka Lýdie Gahury je takmer prázdna, ale skrýva veľa symbolov a baťových odkazov. A áno, nenápadne vám tu rozpovie ďalší príbeh. Príbeh so smutným koncom. V podmanivom priestore, ktorý sa hrá s farbami a svetlom nájdete repliku lietadla Junkers, v ktorom Tomáš Baťa zahynul pri havárii v roku 1932. Zaujímavé je i schodisko v tvare písmena Z. Odporúčame si návštevu naplánovať pri západe slnka alebo po zotmení. Možno budete mať šťastie a uvidíte tento klenot žiariť v celej svojej kráse.
Aj areál bývalej Baťovej továrne ma jedinečnú atmosféru a prechádzka v srdci obuvníckeho impéria si zaslúži priestor vo vašom itinerári. Celý areál je koncipovaný ako systém továrenských hál, postavených zo železobetónového skeletu s kruhovými stĺpmi o rozstupoch 6,15m, radených do šachovnicového rastru. Rozhodne ale nečakajte zašlú slávu bývalých továrenských areálov ani mesto duchov. Tu to žije aj dnes a dá sa povedať, že centrum mesta je práve tu. Každý, kto chce poznať autentický Zlín, by tieto továrenské ulice plné veľkých tehlových budov nemal vynechať. Navyše vám to poskladá ďalšie dieliky do tohto veľkého vyprávania o zdanlivo malom meste.
Dajte si na neho čas. Toto mesto musíte poznať. Možno to nebude láska na prvý pohľad, ale láska to bude. Sem sa budete chcieť vrátiť. Tu budete chcieť objavovať to, čo ste minule neobjavili. Výhodou Zlína je určite to, že je to mesto plné zelene a tiež to, že všade dôjdete pešo. Len pri chôdzi si môžete poriadne vychutnať to, čo je okolo vás. A Zlín je ako stvorený pre prechádzky. Musíte však ísť s očami otvorenými a s túžbou pozerať sa okolo seba. Len tak začnete vnímať ten zaujímavý príbeh, ktorý má Zlín vpísaný v každej tehle.
A kam ďalej?
Odkaz Tomáša Bati je v Zlíne živý aj vďaka Univerzite Tomáše Bati. Študenti sú inšpirovaný a motivovaný baťovským odkazom a vy sa o tom môžete presvedčiť napríklad v galérii G18, ktorá je kultúrnou platformou Fakulty multimediálních komunikácí Univerzity Tomáše Bati ve Zlíně. Orientuje sa na súčasne trendy a tendencie formujúce aktuálny design a umenie – predovšetkým v českej a európskej oblasti. Výstavné priestory galérie sa nachádzajú v univerzitnej budove U18 v prízemí veže B, celú budovu navrhla architektka a zlínska rodáčka Eva Jiřičná.

Trochu stranou „baťovského“ Zlína leží Zoo Zlín, ktorá je situovaná do parku obklopujúceho romantický zámok Lešná. Vďaka premysleným expozíciám citlivo zasadených do prírodného prostredia patrí k tým najlepším zoo v Európe a dlhodobo ju nájdete i v desiatke najnavštevovanejších miest v ČR.
Zoznam toho „naj“ zo Zlína je dlhý a rozhodne pestrý. Možno vám na neho bude stačiť jeden víkend. Ale skôr nie. Bola by rozhodne škoda sa sem nevrátiť. Toto centrum Východnej Moravy má čo ponúknuť. A pokiaľ ho chcete poznať a prejsť naozaj zblízka, zoberte si na cestu toho najpovolanejšieho sprievodcu – Zlínsky architektonický manuál.
Zlín bol v období rozvoja a rastu firmy Baťa nazývaný „malou Amerikou v centre Európy“. Spoznajte jeho slávnu históriu i zaujímavú súčasnosť, v ktorej baťovský odkaz stále žije. Príďte na východnú Moravu, do jeho centra, krajského mesta Zlína, „mesta v zeleni“. Čo zažiť na východnej Morave? Všetko nájdete na www.vychodni-morava.cz
Projekt bol vytvorený s prispením prostriedkov štátneho rozpočtu z programu Ministerstva pre miestny rozvoj.