NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Bežné masy obyvateľstva ich zaradili do uzavretej škatuľky. Raperi. Slovní akrobati, v ktorých textoch nechýbajú ani vulgarizmy najhrubšieho zrna. Svojský štýl života, vyjadrovania, obliekania a hlavne hudobného prejavu, ktorý mnohí nemôžu ani cítiť. Na druhej strane množstvo fanúšikov, ktorí ich „žerú“. Možno aj preto, že raperi sa vyjadrujú priamo, bez okolkov, jednoducho na rovinu.
Umelci spod Mount Everestu priviezli pod Javorinu Snežného muža – Yetiho Čítajte A keď treba životnú realitu v skladbe okoreniť nadávkou, neváhajú ju použiť. Nebránia sa konfliktu, ale nie je ich prvotnou túžbou. Chcú vyjadriť to, čo vidia a cítia v okolitej spoločnosti, to, čo sa im nepáči, ale aj to, čo milujú. Veľa miesta sa im v súčasnom mainstreame a komerčnej dobe neujde ani na hlavných rádiových vlnách či v novinách a časopisoch. Aj preto sme sa rozprávali s úspešným raperom Dokkeytinom – Novomešťanom Ivanom Oravcom, 27- ročným raperom a hiphopovým producentom, ktorý má na svojom konte už niekoľko albumov.
Začnime textom Luca Brassiho10x Diplom nedala mi škola, brate, ale ulica, ktorého skladbu ste produkovali. Je to tak? Raper = nezvládnuteľný chalan z ulice?
Ulica určite nevychovala všetkých raperov. Ako ktorých. Nie je to žiadna podmienka, nie je to tak vždy. V tracku Vyvolení to povedal Luca Brassi10x. V tomto prípade to tak asi bolo, keďže to boli jeho slová. Vždy o raperovi rozhoduje prostredie, v ktorom a ako vyrastá.
