Bošáčanka, a tak trošku aj Novomešťanka a Trenčianka. A hlavne výrazná osobnosť. Anna Perglerová. Skvelá klavírna pedagogička, klaviristka, ale aj viacnásobná slovenská šampiónka v rýchlosti písania na špeciálnom Pichtovom stroji, ktorý slúži pre nevidiacich na zapisovanie Braillovho písma, či autorka kuchárskej knihy pre nevidiacich.
Napriek tomu, že už počas štúdií na Konzervatóriu J. Deyla v Prahe prišla o posledné zvyšky zraku, svoju lásku ku klavírnej hudbe a skladbám svetoznámych majstrov nikdy nezradila. Desiatky rokov nadchýnala svojich zverencov v Ľudovej škole umenia v Novom Meste nad Váhom k vzťahu k bielo-čiernym klávesom klavírov, prostredníctvom ktorých počula a zároveň aj videla svojich žiakov.
Zomrel Ján Solčáni. Skvelý novomestský diaľkar, ktorý navštívil 88 hradov Čítajte Na vychýrenú klaviristku a klavírnu pedagogičku Annu Perglerovú, ktorá nás navždy opustila 5. apríla 2023 vo veku 84 rokov, sme spomínali s jej synom Františkom Perglerom, popredným slovenským klavírnym virtuózom, dlhoročným koncertným majstrom a vysokoškolským pedagógom, ktorý spolu so svojou manželkou Idou Černeckou nahral niekoľko hudobných albumov.
S vašou mamou Annou Perglerovou sa jej rodina, bývalí kolegovia, žiaci a priatelia, žiaľ, naposledy rozlúčili 12. apríla na cintoríne v Trenčíne. Prenesme sa 84 rokov späť, keď sa na svet vypýtala malá Anička.
Mama sa narodila 13. augusta 1938 v Bošáci ako štvrté dieťa rodičov. Jej otec, Daniel Bušo, bol vyučený mäsiar a pochádzal z Moravského Lieskového. Mama, Anna Bušová, vyrastala ako sirota u príbuzných v Moravskom Lieskovom. Už od štrnástich rokov ju poslali zarábať si na seba na majere v Dolnom Rakúsku. Bušovcov zosobášil významný slovenský dejateľ a evanjelický farár Martin Rázus. Od roku 1931 sa jej rodičia usadili v Bošáci.
Už otec Anny Perglerovej a váš starý otec, pán Daniel Bušo, mal za sebou veľmi silné životné osudy.
Áno, je to tak. Vo svojich sedemnástich rokoch sa ako vojak Rakúsko-uhorskej armády v srbskom Kragujevaci v roku 1918 zúčastnil vzbury slovenských vojakov. Ako jedného z pôvodcov vzbury ho po jej potlačení namiesto zastrelenia ako neplnoletého odsúdili na desať rokov zostreného väzenia. Po skončení 1. svetovej vojny odišiel do Francúzska, kde sa päť rokov venoval svojej mäsiarskej profesii.
