TRENČÍN. Mesto skla. Aj taký prívlastok môže od stredy 24. mája hrdo nosiť Trenčín vďaka otvoreniu špičkového vedeckého Centra FunGlass na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Výsledkom niekoľkoročného úsilia sú zrekonštruované priestory a inovované laboratória Centra pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá, v ktorých pracuje takmer päťdesiat výskumníkov a technikov, z nich polovica pochádza zo zahraničia, a dvadsaťšesť doktorandov.
V najmodernejšie vybavených laboratóriách sa zaoberajú výskumom a vývojom materiálov s vysokou pridanou hodnotou, ktoré nachádzajú využitie v medicíne, v oblasti automotive, elektronike či priemysle. Zásluhou univerzity sa prostredníctvom medzinárodne uznávaného Centra FunGlass Trenčín dostáva na vedeckú mapu sveta a fungujúci sklársky výskum by mal do mesta priviesť nových talentovaných výskumníkov a študentov s inovatívnymi myšlienkami.
Otvorenie centra je sviatkom pre slovenskú vedu
Centrum FunGlass je jedným z desiatich centier excelentnosti, ktoré vznikli v roku 2017 v rámci programu Horizont 2020. Dnes patrí v strednej Európe k špičke v oblasti výskumu skla a keramiky a buduje si mimoriadne cenenú pozíciu európskeho excelentného centra výskumu. V prvej fáze projektu centrum posilnilo personálne kapacity, v druhej sa sústredilo na stavebné úpravy a dodávku prístrojového vybavenia a laboratórnych zariadení. V roku 2023 má už šesť výskumných a jedno administratívne pracovisko. Rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne Jozef Habánik hovorí, že otvorenie FunGlassu je veľkým sviatkom pre vedu na Slovensku. „Otvorenie takéhoto špičkového excelentného pracoviska, ktoré má významný medzinárodný kontext, je sviatkom našej vedy. Často počúvame o slovenskej vede ako o popoluške, ktorá nemá financovanie, ľudí, infraštruktúru. U nás to nie je pravda, o to viac ma teší otvorenie vedeckého centra, ktoré svojím rozsahom a medzinárodným presahom už dnes dosahuje svetové výsledky,“ upozornil krátko po slávnostnom prestrihnutí pásky pred Centrom FunGlass. Nová moderná infraštruktúra podľa Jozefa Habánika otvára priestor pre zvyšovanie kvality materiálového výskumu a súčasne vytvára možnosti na intenzívnejšie zapájanie sa do významných medzinárodných projektov so zahraničnými akademickými a priemyselnými partnermi. Financovanie projektu bolo zabezpečené sumou 15 miliónov eur z prostriedkov Horizont 2020 určených na pokrytie personálnych nákladov a tréningov pracovníkov, sumou 10 miliónov eur prispelo ministerstvo školstva na dobudovanie infraštruktúry, ďalšieho pol milióna eur išlo z rozpočtu Trenčianskej univerzity. „Máme vďaka tomu viac ako 1 400 metrov štvorcových zrekonštruovanej plochy a 40 nových prístrojov v laboratóriách. FunGlass ako súčasť univerzity presahuje svojím spôsobom rámec našej vedy zameranej na sklo, keramiku a silikátové materiály,“ skonštatoval rektor.
Projekt uspel v obrovskej konkurencii
Trenčianska univerzita svojou žiadosťou o prostriedky z Európskej komisie obstála vynikajúco medzi silnou konkurenciou. Z celkovo 164 žiadostí doručených do Bruselu v rámci výzvy uspel trenčiansky projekt v dvojkolovom hodnotení, to trvalo dva roky. Podľa riaditeľa centra Dušana Galuska sa úspech dostavil vďaka celému spektru faktorov. „Človek musí mať dobrú myšlienku a okolo seba dobrý tím. Musím vyzdvihnúť aj zahraničných partnerov, ktorí patria k absolútnej svetovej špičke vo svojom odbore. Ak sa tieto veci dajú dohromady, úspech sa dostaví,“ skonštatoval. Pod strechou FunGlassu sa pracovníci v súčasnosti venujú viacerým výskumným témam. Jednou z najzaujímavejších je výskum bioaktívnych skiel, ktoré sa dajú použiť ako náhrady ľudských orgánov, najčastejšie kostí. „Takéto sklá poznáme už z minulosti, mnohé sa používajú reálne v praxi, no my sa ich snažíme vylepšiť napríklad tak, aby sa z nich uvoľňovali niektoré špecifické látky, ktoré naštartujú samohojace procesy, ako je hojenie kostí alebo tvorba ciev,“ ozrejmil Galusek s tým, že v rámci FunGlassu sa snažia vyriešiť aj otázku, ako využiť sklo, ktoré sa dnes z obavy z kontaminácie nerecykluje. „Ide hlavne o medicínske sklá, ktoré sa nerecyklujú, no predstavujú veľmi hodnotný zdroj surovín. My hľadáme spôsoby, ako ich využiť, a to napríklad v podobe filtrov na čistenie odpadových vôd. Riešime aj témy zamerané na vývoj nových látok pre energeticky úsporné osvetľovacie zdroje alebo nové typy špeciálnych povlakov, ktoré sa dajú použiť na zvýšenie účinnosti fotovoltických panelov,“ doplnil profesor Dušan Galusek, ktorý okrem množstva ocenení získal pred štyrmi rokmi aj titul vedec roka v kategórii osobnosť medzinárodnej spolupráce. Dôkazom výskumnej vedeckej práce s vysokou pridanou hodnotou medzinárodného tímu ľudí pod šéfom centra je hneď niekoľko patentových prihlášok, v tomto roku pracujú už na štvrtej. Veľkým cieľom nadchádzajúcich rokov bude ale aj naplno využiť potenciál investícií a zvýšiť konkurencieschopnosť a atraktívnosť FunGlassu. Ambíciou je poskytnúť inovatívne služby a prispieť k transformácii základného výskumu na aplikovaný výskum.
V Trenčíne pracuje medzinárodná skupina výskumníkov
Projekt sa stal realitou aj vďaka partnerom z Talianska, Nemecka a Španielska, ktorí súhlasili s tým, že centrum vznikne práve na Považí. Dnes v ňom pracuje zhruba 60 ľudí, časť pochádza zo zahraničia, čo podľa Jozefa Habánika prináša do Trenčína nielen internacionalizáciu do oblasti vedy, ale aj do vzdelávania. Dôvodom je fakt, že v rámci doktorandského študijného programu Anorganické technológie a nekovové materiály udeľuje univerzita dvojitý diplom so všetkými štyrmi partnerskými univerzitami. Zaujímavá práca do Trenčína prilákala pred šiestimi rokmi aj Aleksandru Ewu Nowicku z Poľska. Ako hovorí, v rámci inovovaného excelentného centra pracuje s najmodernejšími prístrojmi. „Máme tu špičkovú aparatúru a zariadenia, akú nemajú mnohokrát ani v zahraničí, môžeme byť pyšní na to, čo profesor Galusek v Trenčíne dokázal. Je to profesionál, ktorý je vždy veľmi ochotný, a keď niečo potrebujem, kedykoľvek sa môžeme za ním zastaviť,“ povedala výskumníčka, ktorá študovala aj v Krakove. Práca v Trenčíne podľa jej slov prináša aj mnohé zaujímavé momenty, keďže výskumný tím je tu multikultúrny a pracujú v ňom ľudia ako z európskych krajín, tak aj napríklad z Turecka, Indie, Iránu či Pakistanu. „Ich štýl práce je podobný tomu nášmu, vidno však, že v Ázii je väčší tlak na vedu a výskumníci odtiaľ sú veľmi šikovní,“ myslí si Aleksandra Eva Nowicka. Podľa rektora Trenčianskej univerzity Centrum FunGlass môže prijať aj vyšší počet šikovných ľudí či z tuzemska, alebo zahraničia. „Otvorením centra sa všetko ešte len začína, pretože výskum nie je ohraničená úsečka. V júni dokonca podpisujeme ďalšie dve významné zmluvy s Európskou komisiou. Aj to potvrdzuje, že i keď sme malou univerzitou, no do objemu finančných prostriedkov, ktoré kontrahujeme zo zahraničných grantových agentúr, sa radíme medzi slovenskú špičku. Toto svedčí o dobrom tíme, ktorý okolo mňa funguje,“ dodal rektor Trenčianskej univerzity.
Trenčín bude vďaka FunGlassu viditeľnejší
Slávnostného prestrihnutia pásky sa okrem Jozefa Habánika, Dušana Galuska a zahraničných partnerov projektu zúčastnil aj predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška a primátor Trenčína Richard Rybníček. Podľa oboch ide o mimoriadne významný projekt s vysokou pridanou hodnotou pre Trenčín, kraj, aj Slovensko samotné. „Ak sa o Slovensku hovorí ako o montážnej dielni so strojárskym, automobilovým a ťažkým priemyslom, myslím, že tento projekt hovorí niečo úplne iné. Som rád, že sa cez medzinárodný výskumný projekt podarilo získať nemalé finančné prostriedky pre jednu z najmenších slovenských univerzít a verím, že bude z toho ťažiť veľa firiem, ktoré u nás v oblasti skla pôsobia,“ povedal Baška. Pre Richarda Rybníčka je otvorenie Centra FunGlass dôležitým momentom, ktorý prispeje k tomu, aby bol Trenčín konkurencieschopný aj vo vedeckej oblasti. „Keď sme sedeli pred medzinárodnou porotou, ktorá bola v rámci kandidatúry na titul EHMK, tak jednou z vecí, o ktorej sme hovorili, bolo to, že tento titul chceme aj z dôvodu našej spolupráce s univerzitou. Spomínali sme projekt FunGlass, ktorý má medzinárodný charakter, a aj to tvorí európsku hodnotu mesta Trenčín. Keď sa ma ľudia pýtajú na to, čo je to európske hlavné mesto kultúry, tak aj toto uvádzam ako príklad. Jeho implementácia spočíva i v takto kvalitných projektoch. Vďaka FunGlassu sme na vedeckej mape sveta, ktorá privádza do Trenčína múdrych ľudí a tvorí hodnoty, ktoré sú pre každé mesto dôležité,“ skonštatoval Rybníček s tým, že verí, že aj FunGlassu sa tu bude dobre žiť ako Trenčanom, tak komukoľvek zo zahraničia, kto sa pre život pod hradom Matúša Čáka rozhodne.
