Bol stredovek naozaj obdobím temna a vojen, alebo sa mu len neprávom dostalo tohto prirovnania? Podľa odborníkov ide skôr o domnienku a takto zaškatuľkovať stovky rokov diania v histórii Európy nie je najsprávnejšie. Súhlasí s tým aj Tomáš Michalík, archeológ, právnik a zástupca riaditeľa Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Ten tvrdí, že vrcholný a neskorý stredovek nebol len čierno-biely, ale priniesol na európsky kontinent tak veľmi potrebný pokrok a vynálezy, na čele s vynálezom kníhtlače v polovici 15. storočia. Aj vďaka nej dnes vieme nazrieť do osudov našich predkov spred niekoľkých storočí vrátane územia, na ktorom sa dnes rozprestiera územie Slovenska. Viac o živote v období od 12. do 15. storočia porozprával v rozhovore.

Obdobie stredoveku dodnes vnímame ako obdobie temna, vojen. Je to správna predstava?
Písomné pramene a archeologické nálezy túto domnienku skôr vyvracajú. Je pravdou, že asi nik z nás by sa nechcel vrátiť do doby morových epidémii a neustálych lokálnych vojen, ale hovoriť o stredoveku paušálne ako o dobe temna je dnes už zastaraný pohľad.
V článku sa ďalej dočítate:
- Či je možné porovnať stredoveký život v západoeurópskom svete so stredoeurópskym;
- v čom sa líšili;
- akú úroveň zohrávala vzdelanosť v stredoveku;
- ako vyzeral život na Trenčianskom hrade za života Matúša Čáka Trenčianskeho;
- koľko majetkov mal v porovnaní s o storočie neskôr žijúcim Stiborom zo Stiboríc;
- aké výhody prinášal mestám zisk titulu slobodné kráľovské mesto?
Ako by ste ho opísali vy?
Ak sa bavíme o vrcholnom a neskorom stredoveku, teda o období od 12. do 15. storočia, tak v tomto čase nastal enormný pokrok vďaka rôznych vynálezom – či už nových predmetov, alebo zlepšovaním starých, osvedčených postupov. Radikálny rozvoj nastal v oblasti vojenstva, remesiel či kultúry. Mimoriadne dôležitým historickým medzníkom je vynález kníhtlače Johannom Gutenbergom v polovici 15. storočia. V rámci kultúrne vyspelejšej západnej a južnej Európy v sledovanom období badať aj rôzne literárne prejavy iného ako cirkevného charakteru – milostné piesne, básne, Uhorsko si ale išlo takpovediac svoju ligu a z pohľadu zachovaných písomných prameňov išlo o literatúru pomerne zviazanú, dogmatickú a skostnatenú, rutinne administratívnej či cirkevnej povahy. Preto keď dnes spätne nazeráme na stredovekú literatúru, sú tam priepastné rozdiely.