NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Obľúbená slovenská filmová, televízna, divadelná a dabingová hviezda Kamila Magálová sa 13. apríla 2023 stala dvadsiatoudruhou slovenskou herečkou, ktorá počas 24. ročníka divadelného Festivalu Aničky Jurkovičovej (13. - 16. apríla) získala prestížne ocenenie Kvet Tálie. Kvet Tálie je od roku 2002 udeľovaný počas festivalových dní výhradne ženám - profesionálnym herečkám za ich výrazný prínos pre slovenské divadelníctvo.
Hviezda Slovenského národného divadla
Jedna z najpopulárnejších slovenských herečiek súčasnosti, rodáčka z Bratislavy Kamila Magálová, vyštudovala herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V rokoch 1973 - 1982 bola členkou Poetického súboru Novej scény v Bratislave. Od roku 1982 sa stala hviezdou našej prvej scény - Slovenského národného divadla v Bratislave.
Jej herectvo je typické veľkým rozsahom rôznorodých postáv a charakterov. Na divadelných doskách, filmovom plátne i televíznej obrazovke dokáže diváka zaujať stvárnením komediálnych i tragických postáv. Zložité charaktery ženských hrdiniek sú jej ušité na mieru, pričom v každej z postáv dokáže svojou všestrannosťou zvýrazniť podstatnú významovú líniu.
Počas svojej dlhoročnej kariéry dostala veľké množstvo príležitostí v divadle (Tatiana (Eugen Onegin), Adela (Tanec nad plačom), Smrť (Na skle maľované), Vierka (Jožko Púčik a jeho kariéra), Matka (Bačova žena), Maggi (Staré dámy), Plánka (Plánka), Elektra (Elektra)) a mnohé iné. Priaznivcov bielého plátna nadchla aj vo filmoch Koncert pre pozostalých (1976), Líbáš jako ďábel (2012), Líbáš jako Bůh (2009), Začiatok sezóny (1987), Guľôčky (1982), Falošný princ (1984), či Demokrati (1980) a iných. Svojmu herectvu dala vyniknúť aj v mnohých televíznych inscenáciách (Americká tragédia, Škola žien, Chlapec a husle, Víťazná corrida, Spoločník, Hra s ohňom) a v ďalších. Je nositeľkou viacerých prestížnych ocenení, v roku 2020 sa stala Absolútnou Slovenkou roka.
Napriek tomu, že počas svojej dlhoročnej kariéry dostala tisíce rôznorodých otázok, ochotne odpovedala na ďalšie.

Anička Jurkovičová bola jednou z prvých slovenských divadelných herečiek. Aký pocit vo vás vyvoláva jej životná cesta?
Je obdivuhodné, že v 19. storočí si vtedy povedala žena, že chce byť herečka. Na tú dobu to vôbec nebolo jednoduché, bolo to hrdinstvo. Ďakujem jej za to, že to niekto začal. Hoci aj dnes sa stretávame s tým, že herci a herečky dostávajú zabrať, pretože keď je nejaká kríza, tak si to niekedy odnieseme aj my. Ženy sa stali v tejto branži úplnou samozrejmosťou, aj vďaka veľkej odvahe Aničky Jurkovičovej. Ja som nesmierne šťastná, že sa takáto žena na Slovensku objavila.