ČACHTICE/DUBOVANY. Neslávne preslávená grófka Alžbeta Bátoriová a vždy ospevovaný režisér Juraj Jakubisko odišli z tohto sveta navždy v rozmedzí 409 rokov. Vďaka šikovným rukám rezbára a maliara Juraja Ďuriša sa na tento svet vrátili v podobe veľkých sôch v jeho ateliéri iba pred pár týždňami. Slávnu dvojicu, ktorú spojil neodmysliteľne aj Jakubiskov film Bathory z roku 2008, tak môžete vidieť aktuálne vedľa seba vďaka nadanému výtvarníkovi na výstave Poézia dreva vo výstavnej sieni Mólo na Kolonádovom moste v Piešťanoch až do 21. apríla 2023.
Začal reprodukciami slávnych majstrov
Maliar a rezbár Juraj Ďuriš snúbi v sebe veľký talent a nespútanú fantáziu širokospektrálneho výtvarného zamerania. Tvorivosť a umenie si vybral za svoju životnú púť už v detstve a ostal im verný doteraz.
Vojak z Mošoviec bol spoľahlivým kočišom rakúskeho cisára Františka Jozefa I. Čítajte „Ja som pritom neabsolvoval žiadnu umeleckú školu. Kreslenie ma začalo baviť už na základnej škole. Začal som sa zúčastňovať aj rôznych výtvarných súťaží. Z predkov sa výtvarnému umeniu nevenoval nikto, ani rodičia a ani starí rodičia,“ prezradil na úvod Juraj Ďuriš. 51-ročný rodák z Piešťan, ktorý v súčasnosti žije a tvorí v neďalekých Dubovanoch, začal svoju výtvarnú dráhu tvorbou krajinomalieb či portrétov známych i neznámych osobností.
„Po skončení základnej vojenskej služby som začal olejomaľbami. Skúšal som rôzne techniky a svoju prácu zdokonaľoval aj pri tvorbe reprodukcií obrazov slávnych starých majstrov. V jednom období som pôsobil aj v Taliansku,“ pokračoval. Každý deň tvorí niekoľko hodín a začína už predpoludním.
Bojové lietadlo zostrelila na konci vojny vlastná protilietadlová batéria Čítajte S drevom sa spojil pred šiestimi rokmi
Juraj Ďuriš odštartoval svoju výtvarnú kariéru pred rokmi rôznymi maliarskymi technikami. Drevo a rezbárstvo ho opantalo pred šiestimi rokmi. Rozvoniavajúci materiál mu poskytol nový rozmer a popustil ďalšiu fantáziu v trojrozmernom priestore.
„Mňa vždy zaujímalo aj drevo, aj hlina. Mal som však aj vyhňu či kováčstvo. Keď vyrezali pri parkovisku kamarátovej reštaurácie veľkú čerešňu, oslovil ma. Chcel, aby som mu vyrezal z tej čerešne sovu. Kúpil som motorovú pílu a začalo sa moje rezbárčenie. Dovtedy som nič podobné nerobil,“ usmial sa. Rezbárstvo na určitú dobu úplne vytlačilo z jeho záujmov maľbu. Posledné roky sa venoval takmer výlučne voňavému drevu, ktoré vymenilo air brush techniku so vzduchovou pištoľou a nutnosť používania ochranného respirátora.
