POVAŽANY. Brat Imricha Keraka, starého otca dnes 94-ročnej Márie Eleny Kubicovej (rodenej Kerakovej) z Považian, sa v čase svojej vojenskej služby dostal povinne do uniformy armády Rakúsko-Uhorska ako jeden z množstva odvedených Slovákov. Jeho vojenská služba však mala netradičný a závideniahodný priebeh s nečakaným pokračovaním.
Vďaka svojej slušnosti, skúsenostiam pri práci na majeri s koňmi, zdvorilému správaniu a inteligencii sa mu podarilo časom dostať až na cisársky dvor do Viedne.
Vyhliadli si ho do služieb panovníka Rakúsko-Uhor-ska. Stal sa postupne jedným z kočišov cisára Františka Jozefa I. Do rodných Mošoviec (dnes Považany) sa už z Viedne ale nikdy nevrátil. Napokon ho zastihla v mladom veku smrť.
Na chlapca z Mošoviec čakala služba vo Viedni
Na pána Keraka z Mošoviec sa v čase rakúsko-uhorskej monarchie usmiala šťastena. Hoci mladí branci rukovali na základnú vojenskú službu v uniforme Rakúsko-Uhorska od roku 1868 až na tri roky, mladý Mošovčan si napokon v neľahkých časoch navliekol onedlho biele rukavičky. Počas rokov strávených na cisárskom dvore ho zdobilo aj slušivé oblečenie.
Bojové lietadlo zostrelila na konci vojny vlastná protilietadlová batéria Čítajte Skončil tak v pravidelnom kontakte s „nóbl“ spoločnosťou vo Viedni. „Moja babka bývala odmalička ešte v čase pred 1. svetovou vojnou v Mošovciach. Zlúčením Mošoviec, Svätého Kríža nad Váhom a Viesky vznikla v roku 1960 dnešná obec Považany. V Mošovciach bývali aj chlapci Kerakovci. Babka sa s jedným zo súrodencov, Imrichom, zosobášila. Dedkov brat musel odísť na vojnu a začal u vysokých šarží robiť ´pucáka´. Zaúčal sa do roly dôstojníckeho sluhu,“ začala rozprávanie Mária Elena Kubicová, ktorá v súčasnosti žije u dcéry v Novom Meste nad Váhom.
