ZEMIANSKE PODHRADIE. Hoci sa nachádza iba neďaleko nad obcou Zemianske Podhradie, nevedie k nej žiadny značený turistický chodník, na rázcestiach nie je jediná informačná tabuľka a ani orientačná šípka.
A pritom sa v jej blízkosti usídlili a žili naši predkovia už pred vyše dvoma tisícmi rokov. A podľa povestí neboli ľudia jedinými obyvateľmi lokality okolo Martákovej skaly. V jednej zo starých povestí sa uvádza, že tu žilo niekoľko obrov a obrie ženy, ktoré boli schopné odniesť oráčov z poľa aj s pluhom vo svojej zástere.
Do strmých kopcov za hľadaním histórie
O existencii Martákovej skaly netušia ani niektorí mladší domáci. Starší obyvatelia bez problémov nasmerujú a ukážu cestu: „Choďte okolo družstva popri potoku Bošáčka a potom zabočte strmo doľava do kopcov,“ navigujú. A tak sme sa vydali do miest, ktoré dýchajú dávnou históriou zdokumentovanou množstvom vzácnych archeologických nálezov z rôznych období práve z tejto lokality, ktorá sa prostredníctvom horského výbežku šplhá k nadmorskej výške 369 metrov nad morom.
Potomok rodu Nozdrovických hľadal informácie o svojich predkoch v Trenčíne Čítajte Pozorní návštevníci tejto lokality, ktorú si zamiloval pre svoje časté návštevy a archeologické výskumy aj náš rodák, skvelý botanik, historik a etnograf Jozef Ľudovít Holuby (1836 – 1923), zaregistrujú aj niekoľko postupne miznúcich valov a umelo nasypaných kopcov, ktoré zachytil vo svojich prácach ešte v 19. storočí práve Holuby.
„Od juhu a západu bola trojnásobným násypom ohradená, kdežto od severu a východu je temer neprístupná a strmo spadajúca,“ uvádza Holuby vo svojich Obrazoch zo života. Práve on v práci Náleziská starožitností v Bošáckej doline v juhozápadnom kúte Trenčianskej stolice zmapoval ako prvý vzácne archeologické nálezy dokumentujúce život našich dávnych predkov.
