Sebapoškodzovanie je mnohokrát spojené s určitou formou komunikácie, kedy sa človek snaží dať najavo, že sa má psychicky veľmi zle.
Upozornil na to trenčiansky psychoterapeut a klinický psychológ Tomáš Divéky s tým, že blízki si môžu často takéto správanie chybne vysvetliť ako pútanie pozornosti.
Poukázal i na to, že vekovo sa dnes začínajú poškodzovať už aj adolescenti pred pubertou.
Na začiatku sme mali strach. Teraz veríme že vyhráme, hovorí Ukrajinka po roku na Slovensku Čítajte V rozhovore priblížil príčiny, prejavy i spôsoby liečenia sklonov k sebapoškodzovaniu.
V rozhovore sa okrem iného dočítate
- Čo spôsobuje sklony k sebapoškodzovaniu,
- akým spôsobom si ľudia najčastejšie ubližujú,
- v ktorom veku sa tieto sklony najviac prejavujú,
- či môžeme tieto prejavy pozorovať už aj u detí,
- čo by malo byť varovným signálom pre rodičov, že ich dieťa tieto sklony má,
- ako sa sklony k sebapoškodzovaniu liečia,
- ako rozlíšime "iba pokus" od skutočných sklonov,
- ako môže sebapoškodzovanie viesť k smrti,
- prečo je pre niektorých sebapoškodzovanie forma komunikácie.
Čo by malo byť pre človeka varovným signálom k tomu, že má sklony k sebapoškodzovaniu?
Mala by to byť pravidelnosť v tom zmysle, že nejde len o to “vyskúšať sa” porezať alebo popáliť cigaretou, ale že potreba sebapoškodzovania sa objavuje ako následok obvykle emočne náročnejšej situácie. Tiež by som spozornel, ak sa takáto potreba objavuje už ako fantázia.
